Archív po: Júl 2009

Prečo na Slovensku vypukne občianska vojna

(Pôvodne publikované 25. 5. 2009 na blogu SME.sk, ktorý bol následne bez vysvetlenia zmazaný.)

Začnime optimisticky – možno pôjde len o masové krvipreliatie. Horizont udalostí – teda bod možného návratu, sme už dávno prekročili, vývoj udalostí smeruje samospádom k svojmu finále, tj. k spoločenského výbuchu. Najprv stručný politologický exkurz na pochopenie toho, prečo veci dospeli až do tohto štádia. To, že väčšina politických problémov Slovenska je banálna oproti problému s rómskou menšinou si všimli už asi všetci, samozrejme s výnimkou politikov.

Prečo som napísal knihu o zle

Lebo som musel. Inak sa nedalo. Začalo to už skoro pred desiatimi rokmi, na univerzitných prednáškach profesora Varinského o histórii 20. storočia. Stráviť jeho prednášky nebolo ľahké. Ako povedal na jednej z prvých, počítal s tým, že sme  už dospelí ľudia a ako historici musíme mať silné žalúdky i nervy.

Už dosť o splynovaných Židoch

Aj také reakcie som zaznamenal na svoju novinársku a literárnu prácu týkajúcu sa obdobia prvého Slovenského štátu. Už netreba počúvať o Hlinkových gardách, arizácii, deportáciách, vraždení… Už sme sa toho napočúvali dosť. Veď komunisti o tom hovorili stále. Asi aj ja budem komunista, keď považujem za dôležité písať o tom. Alebo musím byť Žid. Alebo oboje.

Conan: Třetí krok do hlubin

Priznám sa dobrovoľne, Conan nie je mojím obľúbeným typom fantasy hrdinu. Osobne bližší sú mi neurotickí, neduživí a osobnými traumami sužovaní mágovia ako Raistlin Majere (Dragonlance), Mrakoplaš (Zerneplocha), či temný elf Drizzt do Urden (Fogotten realms). Conanova vitalita, úspechy u žien a charizma moje závistlivé vnútorné dieťa priveľmi vytáčajú, než aby som si jeho dobrodružstvá v klude vychutnal.

Ako som poviedkou urazil cirkev a otca národa

A nie hocakou, dokonca fantasy. V akomsi neuváženom tvorivom nadšení som sa prihlásil do súťaže v literárnej fantastike Cena Fantázie 2008. Poslal som svoj charakteristický výtvor – poviedku Dedičstvo zeme, čosi na pomedzí hororu, ktorej dej sa odvíja od diania vo vojnovom Slovenskom štáte. Dostala sa do finále – keď sa predávkujem magnéziom píšem vraj znesiteľne. Následne teda bola zverejnená na internete, kde sa za ňu hlasuje.

Nacista na mestskom úrade

V skratke. Na budove ružomberského mestského úradu visí tabuľa obdivovateľa Adolfa Hitlera. Msgr. ThDr. Ján Ferenčík bol v čase prvého Slovenského štátu jeden z najexponovaješích predstaviteľov radikálneho krídla ľudáckeho režimu.

Ako cenzurujem vysielanie

Práca v mestskej televízii je zvláštna. Bez ohľadu na to, do koľkých mestských kauz zavŕtate, koľkým vplyvným ľuďom svojimi otázkami zdvihnete tlak, koľko celoslovenských cien so svojou publicistikou vyhráte, stále ste len „mestom kúpení“ alebo „mestom cenzurovaní“ redaktori. Aspoň niektorí ľudia tak hovoria.

Povstanie a “iné svety”

Pri stretnutiach s pamätníkmi Slovenského národného povstania ma vždy udivovalo, ako život týchto ľudí poznačili udalosti trvajúce len niekoľko mesiacov. Aj po šesťdesiatich rokoch mnohí z nich považovali týchto necelých päť mesiacov za najsilnejší úsek svojho života.

Keď porno nie je až taká sranda

Dnes som sa dozvedel, že moja láska zo strednej školy točí v zahraničí porno. Príjemné zistenie.

Pandorine skrinky histórie a David Irving

Hovorí sa, že každý má svoju drogu, ktorej nedokáže odolať; voči ktorej je celkom bezbranný. Je otázkou náhody a šťastia, či v živote na túto svoju drogu narazíme, objavíme ju, alebo nie. Ak sa tak nestane, naše šance na prežitie pokojného života sa o niečo zvyšujú. Ak na ňu naďabíme, začne sa zväčša zostupná špirála.