Michal Spáda je niekoľkonásobný finalista Ceny Fantázie a ďalších literárnych súťaží. Môj názor je, že pri písaní sa pohybuje kdesi na hranici geniality. Možno preto zatiaľ žiadnu z Cien Fantázie nevyhral, aj keď som presvedčený, že opakovane vytvára najkvalitnejšie poviedky, aké sa do finále dostali.

Jeho poviedky sú pomerne náročné na čítanie. Nečítajú sa ťažko, práve naopak, no vyžadujú od čitateľa pomerne veľkú citlivosť pre ocenenie krásy samotného textu.

Každopádne, k textom máloktorého súčasného autora (myslené všeobecne), mám taký rešpekt, ako práve k Michalovým. Aj preto by som si veľmi želal, aby v dohľadnej dobe uzrel svetlo sveta nejaký jeho rozsiahlejší počin.

Pozrite si náš nočný rozhovor o písaní (za kamerou ďalší z finalistov – a víťaz – Ceny Fantázie – Tomáš Straňák):

Michalova poviedka Sedem dcér poštára z Mittwaldenu

***

Moje rozhovory s ďalšími zaujímavými ľuďmi si môžete pozrieť v kategórii Rozhovory so zaujímavými ľuďmi.

Oficiálna pozvánka na www.podujatie.sk

Koniec sveta po slovensky

Karikov román Nepriateľ štátu prišiel na čitateľský svet motorovou pílou. Stalo sa tak na minuloročnej Bibliotéke, kde autor sám knihu dokatoval pred početným publikom.

Podrobnosti si môžete pozrieť na www.karika.sk. Tak, ako lietali okolo Kariku franforce strán, tak poletujú kúsky tiel aj v jeho príbehu zo súčasnosti, a teraz pozor: začínajúc zimou 2011 so zavŕšením na jeseň 2012 (!).

Takže spôsob prezentácie vlastnej knižky bol síce nadmieru nekonvenčný, ale v dôsledkoch odzrkadľoval brutalitu ako základný dejotvorný i štýlotvorný prvok, veď posúďte napríklad toto mäsiarstvo: „Uvidel, ako staršej žene náboj odstrelil ruku, preletel hlavou jej syna a skončil v bruchu starca, ktorého črevá sa vzápätí vyvalili na špinavý betón.“

Celkovo treba poznamenať, že kniha je v zobrazení témy amorálna, zvrhlá a mnohých určite pohorší, ale zo žánrového hľadiska ide o vynikajúce dielo.

Takýto politický triler, či vôbec triler, u nás doteraz nenapísal nikto. Karika pracuje so základnými a osvedčenými kánonmi trileru, a tými sú charakterovo zlé a ešte horšie postavy, postavy s výnimočnou psychickou či telesnou deformáciou, kompozične bravúrne vygradované udalosti a exkluzívne prostredie. Vyložené rečou knihy – postavy: skrachovaný jezuita postihnutý vitiligom znásilňuje chlapčekov, profilový hrdina Harvan (áno, treba čítať sémanticky ako havran) má Aspergerov syndróm; kompozícia sleduje chronológiu s postupným zahusťovaním udalostí a dôsledne dbá na typické sínusoidné striedanie kulminácie a útlmu dejového napätia s maximálnym dôrazom na prekvapujúce rozuzlenie; no a prostredie, verte, nič sa tu neodohrá v kulisách normálu, napríklad pri šporáku, hoci raz sa tu mihne žehlička, ale domáce práce sa nekonajú: „Viktor mu pritlačil rozpálenú žehličku na znehybnenú dlaň. Zaškvrčalo to, miestnosť zaplnil zverský rev, chlapom do nozdier udrel zápach uškvareného mäsa, spálenej kože a povolených zvieračov.“

Nájdete tu však tajné základne v kláštore a v pivniciach, ocitnete sa vo vojenskom objekte, v nemocnici, na radnici i v parlamente. Upozorňujem, že toto a ešte viac autor vtesnal na naše milé Slovensko, do Ružomberka, Bratislavy, Stupavy a ich okolí, len aby ním zatriasol, obrazne i naozaj! Kto už knižku prečítal, vie veľmi dobre, čo tým myslím.

Pre doterajších nečitateľov naznačím, že istá tajná organizácia prichystá štátny prevrat, hrozí vojna, veľa a veľa politikov zomrie, Harvan, mafián a primátor Ružomberka, s tým spočiatku nemá nič spoločné, ale potom…

Karika je naozaj originálny, v každom ohľade až bezohľadne odvážny a kvalitatívne jeho textu nemožno nejako vážnejšie vytknúť nič – má svoju estetiku šoku a násilia, ktorú vybrúsil do úžasnej funkčnosti. Keď si spomeniem na počiatky našej spisby o podsvetí zosobnené v Pišťankovi v 90. rokoch, veru, pripadajú mi jeho Babylony ako sladké hovory o mäkkýšoch. Svet medzičasom pritvrdil a ak budem primárnym čitateľom a neuvedomím si Karikov text ako hyperrealitu, ale ako scenár reality, tak sa naozaj začnem báť.

Pretože, ako som spomenul v úvode, zavŕšenie diania treba očakávať tento rok na jeseň, upresním: koncom októbra. Bude to taký náš malý slovenský koniec sveta?

***

Radoslavovi ďakujem za recenziu aj uverejnenie v Knižnej revue!

***

Ak vás zaujíma stratégia a mocenské hry, mohli by vás osloviť aj moje knihy.

Ďalšie časti Mocenskej hry si môžete pozrieť v kategórii Mocenská hra.

Tí, ktorí sú odkázaní na sledovanie oficiálnych mediálnych kanálov, boli informovaní o protestnom zhromaždení v počte asi 800 ľudí (SME, v neskorších správach počet zvýšili na 1000).

Televízia Markíza v krátkej správe informovala o cca. 2000 účastníkoch.

Tzv. spravodajská TA3, ktorá inokedy prerušuje vysielanie aj kvôli banálnym tlačovkám, v čase protestu vysielala dva razy za sebou predpoveď počasia. Potom ho nahradila tlačovkou SaS o situácii v eurozóne a na záver divákom dopriala záznam z Ficovej tlačovky.

Nový čas, ktorý na www.cas.sk ako jediný spravodajský portál monitoroval situáciu ako-tak v reálnom čase, písal o 5000 účastníkoch.

***

20. november 1989 v podaní vtedajších oficiálnych médií. Odporúčam pozrieť a porovnať so včerajšími správami v mainstreamových médiách.

***

Teraz pohľad získaný na základe sledovania sociálnych médií. To znamená zo záberov diania a výpovedí priamo od zúčastnených ľudí.

Nešlo o žiadny bežný protest. Na Slovensku sa včera odohrala najväčšia spoločenská a štátna udalosť od roku 1998. Čosi medzi 5000 až 10000 ľudí prišlo vyjadriť svoj radikálny protest. Neprotestovali však proti akýmsi hmlistým „praktikám v údajnej Gorile“.

Vyjadrili krajnú nespokojnosť s absolútne skorumpovaným politickým systémom na Slovensku, ktorému náter demokracie už asi verí iba úplný idiot. Menovali konkrétnych ťažkých zločincov – toho času najvyšších politických predstaviteľov tohto štátu. Požadovali potrestanie týchto ľudí. Nebyť polície, pravdepodobne by ho aj fyzicky vykonali.

To, čo sa včera udialo, nebola štandardná demonštrácia. Ani zmanipulovaná politická úderka. Bol to spontánny útok na parlament – na centrum tzv. zákonodarnej moci, v skutočnosti však centrum predajných pajácov, ktorí visia na šnúrkach finančných skupín a berú stámiliónové provízie za okrádanie všetkých ostatných.

Dav, okrem iného, skandoval slovo: „Vlastizrada“ a myslel to smrteľne vážne. Nebyť zásahu ťažkoodencov, skončilo by sa to prinajmenšom demoláciou parlamentu, možno aj defenestráciou (spomínala sa na transparentoch).

Ako to naozaj vyzeralo:

Táto udalosť svedčí o niekoľkých dôležitých veciach:

Situácia sa prudko radikalizuje. Všetci sme už poriadne nasratí. Racionalita ustupuje do úzadia. Chceme spravodlivosť, no najmä cieľ na vybitie zlosti.

Všetky paranoidné predstavy o tom, ako to na Slovensku funguje, sú realitou.

Všetky mainstreamové médiá sú v područí niektorého ramena chobotnice a nemožno im veriť. To, čo v nich vidíte alebo čítate, vypovedá pramálo o tom, čo sa naozaj deje.

Validným zdrojom informácií o spoločenskom dianí sa stávajú sociálne médiá – blogy, sociálne siete a pod. Odoberajte správy, videá, fotky a informácie od známych, ktorým dôverujete a ktorí sú priamo pri udalostiach.

Ľudia stratili dôveru v štát a jeho predstaviteľov – väčšinu z nich považujú za ťažkých zločincov a chcú ich vidieť v base alebo mŕtvych.

Občania stratili dôveru v samotný politický systém. Nešlo o pravicový ani ľavicový útok – dôveru stratili politické strany ako také.

Prezident ani žiadny z vrcholných politikov, ktorí sa v Gorile spomínajú, nenašli odvahu sa rozzúrenému davu čo i len ukázať. K udalosti sa krátko po jej skončení žiadny z nich nevyjadril. Svedčí to o ich totálnej rezignácii na ozajstnú spoločenskú realitu, na občanov, obojstrannú komunikáciu a problémy, ktorými táto krajina naozaj žije.

Spoliehajte sa výhradne na seba, svojich blízkych a známych. Predvolebnú kampaň vnímajte skôr ako koledovanie si o pogrom než čosi, čo reálne súvisí s vašimi životmi alebo možnosťou o čomsi v tejto krajine spolurozhodovať.

Zopakujem – všetci vrcholní politickí predstavitelia tejto krajiny žijú v bubline odtrhnutej od spoločenskej reality. Od vás, vašej rodiny i vašich problémov. Podľa (opodstatneného) názoru veľkej časti populácie sú všetci ťažkí zločinci.

Funkcia politika na Slovensku zdevalvovala na úroveň ľudového zabávača, resp. prekladateľa. Ľudia, ktorých zvolíte, neriadia a nebudú riadiť nič podstatné. Ich úlohou je jediné – hľadať cesty a spôsoby, ako presadzovať vôľu finančných korporácií, pre ktoré pracujú.

Vôľou týchto korporácií je okradnúť vás a zmocniť sa čo najväčšieho množstva spoločného majetku. (Predsedovia všetkých veľkých strán sú zamestnanci korporácií na úrovni ich stredného manažmentu. Predsedovia nových strán sú čakateľmi na tieto pracovné pozície.)

Netrúfam si odhadnúť, kam môže takýto stav viesť v čase ekonomickej krízy. Nič príjemné to však nebude. Domnievam sa, že všetky reálne možnosti efektívneho riešenia takéhoto stavu sú nezákonné a protiústavné. Keď som včera na svojom facebookovom profile uverejnil krátky citát z môjho románu V tieni mafie, získal desiatky lajkov.

Išlo o tento citát: „Nevidel žiadne reálne možnosti spoločenského obratu k lepšiemu. Len fyzická likvidácia hlavných bacilonosičov tohto moru by azda pomohla. Zamatová revolúcia, pseudorevolúcia bez aspoň niekoľkých stoviek obetí, vydláždila cestu k systému, ktorý strovil, postupne rozožral celé generácie. Michal sa utvrdil v presvedčení, že ľudí ako Vokoš treba postaviť k múru. Samého ho to prekvapilo. A najprekvapivejšie bolo, že sa mu takýto postoj už ani nezdal extrémny. Nevznikol zo zlosti, závisti alebo frustrácie, tie časom utíchli. Bolo to čisto racionálne zhodnotenie skutočnosti.“

***

Záver je jednoduchý. Buď dôjde k násilnej úprave systému alebo k nej nedôjde. Nádej na úpravu systému by dávalo okamžité odstúpenie všetkých predsedov politických strán a ustanovenie úradníckej vlády. Tá by trvala až do konca ekonomickej krízy, najmenej však dva roky.

V opačnom prípade bude skorumpovaný systém pracovať ďalej, no spolu s tým bude narastať aj nespokojnosť obyvateľstva a neriešenie zásadných problémov. To v budúcnosti povedie k ešte väčšiemu kolapsu a výbuchu.

Nerád si čítam rôzne katastrofické scenáre. Zvyčajne sa mi zdajú príliš špekulatívne. Preto sa nebudem rozpisovať o svojich domnenkách. Čo sa týka budúcnosti, obmedzím sa iba na jednu vecnú, triezvu a pragmatickú radu: zaobstarajte si do každej domácnosti aspoň jednu strelnú zbraň. Sústreďte sa na tie so silným zastavovacím účinkom (hovorím o obrane vašich rodín a majetku v prípade vypuknutia nepokojov, násilností a rabovačiek). Optimálne sú brokovnice. Z krátkych strelných zbraní všetky s kalibrom od 9 mm nahor.

Na záver ešte jeden citát. Tentoraz z môjho románu Nepriateľ štátu, ktorý sa ešte pred mesiacom zdal niektorým čitateľom „príliš sci-fi“. Úryvok pochádza zo state, v ktorej Michal Harvan vyhodí do vzduchu slovenský parlament aj s jeho osadenstvom: „Harvana zaliala vlna úľavy. Toto potreboval národ. Vyčistil Augiášov chliev, v tejto politickej generácii sa nenašiel ani jeden statočný, všetci boli skazení, podplatiteľní alebo boli slabosi. Sami by nikdy neodišli. Harvan necítil žiadne výčitky. Už keď sledoval, ako hlasujú o nedôvere vláde, povedal im, že s nimi nie je reč. Keď sa naskytla vhodná príležitosť, nezaváhal.“

***

Ak sa vám článok páčil, poprosím o zdieľanie. Ďakujem.

Ak článok považujete za dôležitý, môžete zaň zahlasovať aj na Vybrali SME a sprostredkovať ho tak aj ostatným.

***

Súvisiaci článok:

Aktuálne: Dva citáty o nástupe Adolfa Hitlera k moci

Ak s benzínkou a podivným narábaním s mestským majetkom nesúhlasíte, zdieľajte prosím, alebo podporte petíciu na www.niebenzinke.sk. Alebo oboje. :)

***

Ak vás zaujíma stratégia a mocenské hry, mohli by vás osloviť aj moje knihy.

Ďalšie časti Mocenskej hry si môžete pozrieť v kategórii Mocenská hra.

Radikal – Musíš bojovať:

Klip bol nominovaný do súťaže o najlepší videoklip v rámci Slávika 2011. Ak sa vám páči, môžete zaň zahlasovať na stránkach súťaže.

Dramatikz – Chuligán:

***

Moje rozhovory s ďalšími zaujímavými ľuďmi si môžete pozrieť v kategórii Rozhovory so zaujímavými ľuďmi.

Peter Pavúk vytvoril a rozvešal takýto plagát:

Daniel Kravec vytvoril plagát a nalepil ho na bubon pri koncertoch svojej kapely:

Obom výhercom ďakujem za skvelé nápady aj realizáciu!

***

Ďalšie realizované nápady si môžete pozrieť tu a tu.

Rozhovor si môžete prečítať na stránkach MY Liptov.