Nasledujúca desiatka nie je zoradená podľa miery, akou ma myslitelia ovplyvnili. Je to však desať ľudí, ktorých myšlienky na mňa najviac vplývali (alebo vplývajú), čo pozorujem na mojom myslení, názoroch, postojoch, vnímaní, písaní atď.
Týchto mysliteľov tu neposudzujem po osobnej stránke. Niektorí z nich mali v osobnom živote aj veľmi sporné, kontroverzné alebo vyložene negatívne rozmery. Taktiež miera toho, ako sa vo vlastnom živote držali svojho odkazu, je neraz sporná. Za dôležitejšie však považujem, čo si z ich myšlienok dokážem zobrať a v čom ma inšpirovali.
Uchvátil ma svojim rozprávačským majstrovstvom, fabuláciou aj mystifikáciou. Spôsob, akým zlúčil myšlienky rôznych filozofií, učení a tradícií do rozprávania o mexických čarodejoch, ma očaril. Jeho knihy nepovažujem za non-fiction, čo však neznamená, že znižujem význam myšlienok, ktoré sú v nich obsiahnuté. Práve naopak – techniky na prácu s vlastnou identitou, vnímaním skutočnosti, uvedomovaním si prchavosti života a neustálej blízkosti smrti, či prekračovaním bežných limitov (vnímania aj konania), považujem za zásadné. Dokážu zmeniť životný postoj, obohatiť život o nové kvality a spraviť z človeka čosi viac, než len usmrkaný uzlík utápajúci sa v sebaľútosti, slabosti a sebadôležitosti.
Na Castanedových knihách aj filozofii sa mi páči ich hrozivosť, nebezpečnosť, tvrdosť a nekompromisnosť.
„Obyčejný člověk se příliš zabývá tím, že chce mít rád lidi, nebo že chce, aby lidé měli rádi jeho. Bojovník má prostě rád, tak to je. Má rád toho nebo to, co chce, ksakru.“
„Když je situace nejasná, bojovník myslí na smrt. Pomyšlení na smrt je to jediné, co upevňuje našeho ducha.“
Carlos Castaneda
Oddělená skutečnost
Ramsey Dukes (vlastným menom Lionel Snell) je génius. Podľa môjho názoru veľmi nedocenený. Možno, keby svoj potenciál zameral na menej obskúrne oblasti, stal by sa druhým Malcolmom Gladwellom, či Stevenom Levittom & Stephenom Dubnerom (autori kníh Freakonomics a Super Freakonomics).
Je totiž vynikajúci mysliteľ, ktorý má dar nazerať problémy z veľmi netradičných uhlov. Vďaka tomu prichádza na prekvapivo logické, no zároveň extrémne nečakané veci.
Napríklad kniha Thundersqueak je tým najlepším pojednaním o politike, aké som kedy čítal. Uncle Ramsey`s Little Book of Demons zase popisuje netradičný, no extrémne originálny a účinný spôsob nazerania na životné problémy, osobné chyby, zlyhania, obsedantné myšlienky/pocity. Techniky na aktívnu prácu s týmito oblasťami, ktoré ponúka, naozaj fungujú. Prinútia vás prehodnotiť, ako vnímate svoju myseľ, sebaidentitu aj mechaniku fungovania sveta.
Podobne je to aj s knihou SSOTBME a ďalšími dielami. Všetky prekypujú ohromujúcou intelektuálnou kreativitou, hravosťou a invenciou. Táto však nikdy nie je samoúčelná, ale ukotvená do reálneho života. Z Dukesových teoretických konceptov si dokážete odvodiť desiatky techník a praktických postupov na zvládanie, či dosahovanie všetkého možného.
„Politický problém je problém, ktorý sám zmizne, keď ho ignorujeme.“
Ramsey Dukes
Thundersqueak
Tu azda netreba nič dodávať. Ideologický základ zdravého životného postoja. :) Proti Nietzschemu som počas štúdia dlho brojil. Predstavoval totiž sumu všetkého, čo ma znechucovalo a desilo. Keď som si však našiel čas a dostatok energie, aby som si naozaj preštudoval jeho diela, zažil som najprv duchovný a intelektuálny otras, neskôr vášnivé zaľúbenie.
Prijatie života v jeho plnosti aj s temnými stránkami, dionýzovský prístup, oslava moci a sily, duchovný aristokratizmus, radikálne prehodnotenie všetkých hodnôt, oslobodzujúce očistenie od transcendentných bludov… Vznešenosť a chladné výšiny i priepasti Nietzscheovho diela zmenia život každého, kto má dosť sily, aby ich uniesol.
„Téhož prostředku: okleštění, vyhlazení užívají instinktivně v boji s chtíčem ti, kdož jsou příliš slabé vůle, příliš degenerovaní, aby si mohli v něm uložiti míru: ony povahy, které potřebují (…) definitivního prohlášení nepřátelství, propasti mezi sebou a vášní. Radikální prostředky jsou nezbytny jen degenerovaným; slabost vůle, určitěji řečeno neschopnost nereagovati na nějaký popud, je sama jen jinou formou degenerescence. Radikální nepřátelství, úhlavní nepřátelství ke smyslnosti je vždy povážlivým příznakem: jsme tím oprávněni k domněnkám o celkovém stavu člověka, takto excesivního.“
Friedrich Nietzsche
Soumrak model
Áno, viem – „najhriešnejší muž sveta“, narkoman, psychopat, údajný satanista a čierny mág asi nie je najlepší role-model. :) Na Crowleym ma fascinujú výšiny jeho myšlienok, hĺbky jeho pádov, jas brilantného myslenia, temnota úchyliek i perverzít, jemný humor, brutálne výpady, no predovšetkým kontrasty medzi týmito extrémami. Obdivujem rozsah jeho erudície, brilantné myslenie aj umeleckú kreativitu (tam zaraďujem aj magický rozmer jeho diela). Niektoré myšlienky jeho filozofie na mňa v dospievaní pôsobili ako zjavenie – najmä idea individuálnej pravej vôle, jej napĺňanie, absolútna sloboda, no zároveň potreba extrémnej seba-disciplíny a oceľovo silnej vôle. Fascinovalo ma tiež, že si vo viktoriánskej ére „dovolil“ žiť presne tak, ako chcel, hovoriť to, čo chcel a neprispôsobovať sa. Mnohé Crowleyho myšlienky o spoločnosti a jednotlivcovi sú nadčasové a dajú sa aplikovať aj dnes.
„Ak chýba silná vôľa, je aj najväčšia zbierka cností a talentov úplne na nič.“
The Confessions of Aleister Crowley
„Ak by niekto zobral bibliu vážne, zbláznil by sa. Ale na to, aby ju bral vážne, by už musel byť šialený.“
Liber ABA
Greenea považujem za najlepšieho mysliteľa v oblasti reálneho a pragmatického využívania moci. Vo svojich knihách ukazuje, že moc nie je čosi, s čím narábajú len politici alebo veľkopodnikatelia. Každý, kto chce dosiahnuť spokojný a uspokojivý život, musí disponovať a vedieť narábať s istou dávkou moci. Moc nie je apriorne negatívna. Je to miera schopnosti presadiť sa, dosiahnuť svoje ciele, zvládať prirodzené a nevyhnutné konflikty, úspešne strategicky jednať. Myslieť si, že v súčasnej vysoko konkurenčnej spoločnosti sa dá uspieť bez chápania princípov mocenských hier a strategického jednania, je veľmi naivné.
Greene sa zameriava len na úzky výsek mocenskej problematiky – na jej mikrosociálny rozmer. Pre hlbší a komplexnejší prienik je vhodné štúdium Foucaulta, Webera a ďalších filozofov.
Viac o Greeneho knihách a názoroch sa dozviete v mojej recenzii.
Foucaultove texty ma očarili nielen transgresívnymi myšlienkami na témy ako sexualita, identita, moc, kontrola, či sloboda, ale aj štruktúrou, bohatstvom použitých jazykových prostriedkov a viacvrstvovosťou. Pri Foucaultovi nikdy neviete, o čom presne čítate, no zároveň cítite, ako do vás jeho myšlienky prenikajú a majú potenciál zásadne vás zmeniť.
„Sexualita je súčasť nášho správania. Je súčasť našej slobody v tomto svete. Sexualita je čosi, čo sami vytvárame – je oveľa viac naším výtvorom než objavom skrytého aspektu našej túžby. Musíme pochopiť, že s našimi túžbami, že ich prostredníctvom sa utvárajú nové formy vzťahov, nové formy lásky, nové formy tvorby. Sex nie je fatalita; je to možnosť viesť tvorivý život“
Michel Foucault
Moc, subjekt a sexualita
Zakladateľ chaos-mágie – myšlienkového smeru, ktorý mágiu neberie až tak vážne, vysmieva a dištancuje sa od okultistických nezmyslov, no zároveň umožňuje aktívne pracovať s prekračovaním konsenzuálnej reality a limitov osobných možností. Myšlienky, ako napríklad popretie jedinej stabilnej sebaidentity, práca s rôznymi „ja“ v rámci jednej osobnosti, striedanie vier, práca s psychickými atavizmami, psychonautický prieskum vlastnej mysle, chaotická povaha života a mnohé ďalšie, ma výrazne ovplyvnili. Ich praktická aplikácia zmení spôsob, akým vnímate samých seba aj okolitý svet. Zároveň pôsobia ako nukleárne nálože kreativity. Niektoré z týchto myšlienok som použil v románe V tieni mafie. Carrollove najnovšie knihy ako Apophenion, či Octavo idú mimo môjho záujmu, no diela Liber Null & Psychonaut, Liber Kaos, či PsyberMagick považujem za myšlienkové klenoty.
„Peniaze pôsobia ako rozsiahly inteligentný organizmus, ktorý prežíva tak, že okupuje časť mozgu takmer každého na tejto planéte.“
Peter Carroll
PsyberMagick
Sartrove knihy pre mňa boli nebezpečnou myšlienkovou náložou. Bolo v nich toho veľa. Človek ako neuzavretý projekt, ktorý sa neustále utvára až do momentu smrti. Hrátky s ničotou odkukané od Martina Heideggera, no podané so zvláštne mrazivým pôvabom. Vecne a bez príkras vykreslená nezmyselnosť života a bytia, s ktorou sa musí (neľahko) vyrovnať každý, kto sa nechce nechať omámiť morfiom ľubovoľného náboženstva, či ideológie. Existencia predchádzajúca esenciu (tj., že podstata človeka nie je dopredu daná – svojou existenciou ju tvorí on sám a iba on je za ňu zodpovedný). Prečítanie Sartrovho románu Nevoľnosť ma rozvrátilo asi na šesť mesiacov. Mám podozrenie, že do pôvodného stavu som sa už nikdy nevrátil.
„…všetko, čo ešte zostalo – cudzie tváre, miesta, nábrežia pozdĺž dlhých riek –, sa prepadlo do ničoty. Tak je to; moja minulosť je len obrovská diera.“
„Nevoľnosť ma neopustila a som presvedčený, že ma ani tak rýchlo neopustí; ale už ňou netrpím, nie je to už choroba alebo prechodný záchvat: som to ja.“
Jean-Paul Sartre
Nevoľnosť
Pratchettove knihy sa ku mne dostali začiatkom deväťdesiatych rokov. V šedivom porevolučnom svete to bolo ako zjavenie. Hýrili farbami, humorom, životom a myšlienkami, z ktorých sa mi neraz takmer zavaril mozog. Ich čítanie prinášalo zážitok, ktorý bol akoby trojrozmerný oproti dovtedajšiemu dvojrozmernému čítaniu. Pripadali mi ako knihy z iného sveta. Poznalo ich ešte málo ľudí, takže keď ste stretli niekoho, kto ich čítal, okamžite medzi vami preskočila akási iskra. Patrili ste ku kmeňu, ktorý „to“ chápal, zatiaľčo ostatní tápali v šedosti a nevýraznosti.
Ľudskosť a človečina týchto kníh a postáv zasahovali veľmi hlboko. Prinútili človeka naozaj premýšľať, prehodnocovať svoje postoje. Naviac, každá nová „pratchettovka“ prinášala nečakané perspektívy a myšlienky ohľadom inej životnej oblasti.
„Nakonec si člověk uvědomil, že moc je jen bublina. Moc měl každý lump. Skutečným cílem a odměnou byla kontrola. A veškerá kontrola začínala u vlastného já.“
Terry Pratchett
Pátý Elefant
Páleša som stretol v polovici deväťdesiatych rokov. Nebol žiadny internet, žiadne mobilné telefóny. Informácie sa získavali ťažko. O filozofii, myšlienkach a veciach, aké ma zaujímali, som mohol rozprávať asi tak s dvoma ľuďmi. Ostatní kamaráti boli fajn, ale žili v inom svete. Do toho sa objavil Emil Páleš a jeho vtedajší spolupracovníci Erich Šašinka a Peter Marman. Predstavte si to – traja nadpriemerne vzdelaní a rozhľadení muži, každý z nich úspešný vo svojom obore. Poznajú literatúru, akú čítate. V každej oblasti, ktorá vás fascinuje, toho poznajú asi päťdesiat krát viac než vy. Zaujímajú ich podobné veci ako vás, no v každej z nich sa orientujú oveľa lepšie. A najlepšie na tom všetkom? Zaujímate ich vy! Zaujíma ich, ako a o čom premýšľate, aké sú vaše postoje, schopnosti, talenty. Dávajú vám podnety, aby ste ich rozvíjali a zaujíma ich, ako mienite využiť to, v čom ste dobrý. Z nejakého dôvodu vo vás veria a venujú vám svoj čas. Nič za to nechcú, nemajú bočné úmysly – nechcú vás zneužiť, nevyžadujú oddanosť, názorový súhlas, dokonca ani nevyžadujú, aby ste verili v rovnaké veci, ako veria oni.
Títo muži pre mňa boli absolútnym intelektuálnym aj osobnostným stimulom. Netrvalo dlho a názorovo aj záujmovo sme sa rozišli. Neverím vo veci, v ktoré verí Emil Páleš a nesúhlasím s mnohými jeho názormi. V niečom azda predstavujem úplný protiklad. Ťažko povedať, či je to úspech alebo neúspech jeho pôsobenia. Samotná podstata toho, k čomu ma títo muži viedli, bol rozvoj individuality a vlastného samostatného myslenia. Možno práve to, že som iný a myšlienkovo inde než oni, je dôkazom ich úspechu. Ťažko povedať. V každom prípade pre mňa boli zásadným stimulom a faktorom, ktorý ma formoval.
„Kedykoľvek vidíte človeka, ktorý má nejakú neresť, môžete sa spoľahnúť na to, že to je práve príslušná cnosť, ktorou bol obdarovaný vo zvýšenej miere a ktorú dostal za úlohu. Avšak tým, že o svoju úlohu vedome nedbal, sa mu jeho dar zvrátil a odvtedy je vedený k tej istej cnosti negatívnou cestou: prostredníctvom prežívania a poznávania dôsledkov jej presného opaku!“
Emil Páleš
Časopis Sophia 7/1995
Ktorí myslitelia najviac ovplyvnili vás? Ktoré aspekty ich tvorby pre vás boli najviac inšpirujúce?
Sep 20, 2011 @ 12:42:34
Tak toto je pekný výber, podumám nad mojimi :)). Ale Castaneda tam bude určite :)
Sep 20, 2011 @ 12:57:54
Tak – mám ich 10+1 žena. Poradie tiež nerozhoduje: Karel Kryl, Gorgias z Leontín, Niccolo Machiavelli, Carlos Castaneda, Michail Afanasievič Bulgakov, Dante Alighieri, Michail Jurijevič Lermontov, Emily Bronte, Edgar Allan Poe, Gabriel García Márquez a … Jozef Karika. Celkom vážne :)
Sep 20, 2011 @ 13:01:20
Ten Nietzsche to bol radikálny stret :) A veľmi pozitívny :) Dokonca aj keď sa o ňom píše diplomovka na Katolíckej univerzite.Ja si dokonca myslím, že pochopiť Nietzscheho znamená pochopiť sám seba v tej najhlbšej podstate človečenstva.
Sep 20, 2011 @ 13:30:48
Toho Páleša som nečakal. Možno že keby som sa s ním stretol osobne, tak by to bolo o inom, ale v knihách a na fóre je “agresívny” – nasilu trvdí, že angelológia je pravda a nič než pravda. Ale ako mysliteľ by mi možno niečo dal, neviem. Každopádne som alergický na antropozofiu a iné ezoterické sračky (s prepáčením).
Nietzscheho a Crowleyho beriem ako voluntaristov, pre mňa ako individualistu sú ich myšlienky zaujímavé. K Foucaltovi pridávam ešte R. Rortyho, ten ma v postmoderne a v pragmatizme veľmi ovplyvnil. Z filozofov mám rád ešte Lyotarda, Wittgensteina a Feyerabenda. Z religionistov Mircea Eliadeho a Williama E. Padena. Desiatym mysliteľom by bol N. Chomsky.
Sep 20, 2011 @ 15:47:24
Diania, zaujímavá zostava. Celkovo je to dosť podnetné – do určitej miery niekoho poznáš, jeho prejavy, myšlienky atď. Keď sa pozrieš takto do “zákulisia” jeho mysle, dostáva to celkom iný rozmer. Díky za zdielanie. :)
Sep 20, 2011 @ 15:49:06
Marek: to tam z teba museli mať radosť. :) celkovo zisťujem, že to prostredie Katolíckej univerzity asi nechtiac produkuje aj veľmi zaujímavé osobnosti – predpokladám, že je to nezamýšľaný a vedľajší efekt. :) Lebo okrem teba tam študoval aj Filip Struhárik, ktorý pracuje v SME a je tento rok aj v porote Ceny Fantázie.
Sep 20, 2011 @ 15:53:52
Marek: s Emilom neviem posúdiť, nerozprávali sme sa už asi desať rokov :) toto bolo ešte v pred-angelologickom období a pôsobili v trojici so Šašinkom a Marmanom. To mohlo dávať celkom iný výsledný efekt (v kombinácii pováh sa to vyrovnáva inak, ako keď človek pôsobí sám). Každopádne, predstava o jednej nemennej pravde (samozrejme o tej, ktorú človek “zhodou okolností” vyznáva), je jedna z tých vecí, s ktorými nesúhlasím. Ale ako píšem aj v článku, nechcem to nejak riešiť, ja som išiel svojou cestou, k čomu mi títo ľudia pomohli, za čo som im vďační.
Ostatné tipy na filozofov a religionistov sú dobré. Niektorých mám rád aj ja. Spraviť však “top 10″ je dosť ťažké :)
Sep 20, 2011 @ 15:54:42
sorry – vďačný (nie vďační)
Sep 20, 2011 @ 16:51:58
Čo je pravda, to je pravda :))
Sep 20, 2011 @ 21:19:55
Veľmi dobrý výber. Niekedy myslitelia nie sú až tak filozofi, ale splývajú skôr so spisovateľmi, a preto by som ja pridal ešte veci, ktoré ma formovali ako chalana na základnej, a to klasické chlapčenské knihy od Foglara či Karla Maya, v tom veku sa mnohým z nás zaryli poriadne hlboko a hoci sú písané detsky, a práve preto, formovali aj moje ideály a vnímanie dobra a zla. Z kresťansky ladených mysliteľov pre mňa vyniká Gilbert Keith Chesterton, keby on svojím zdravým rozumom viedol Kongregáciu pre náuky viery, Nietzche by nemusel toľko s cirkevníkmi polemizovať… Inak aj mňa veľmi nakopol v deväťdesiatych rokoch Páleš, ktorý, myslím si, veľmi dobre pretavil Steinerovskú antropozofiu + Abd-Ru-Shinovo Posolstvo grálu do slovenských pomerov. Religionista Mircea Eliade bol pre mňa istého času úplná bomba, hlavne knihy Posvátné a profánní a Iniciace, rituály, tajné společnosti. Ten chlap mal dar výstižne a zároveň literárne na výške opísať mechanizmy fungovania starovekých spoločností aj pozostatky kmeňových spoločenstiev v súčasnosti, vytváranie vlastnej mytológie a spoločných kultúrnych a spoločenských vzorcov správania. Neskutočne veľa paralel s neuvedomenými a temnými prúdmi moderných národov: nacionalizmus, xenofóbia a pod. No a ešte veľa podnetov mám zo stredoškolských čias od Konrada Lorenza a jeho Osem smrteľných hriechov. Inak, takto keď si to po sebe prečítam, tak človek dosť o sebe prezradí, ak napíše, čo ho formovalo…
Sep 22, 2011 @ 17:06:40
Bohdan, perfektné postrehy, dikes! Presne nad tým som aj premýšľal, že či spraviť filozofov samostatne a spisovateľov samostatne alebo ako. Ale nakoniec som dal dokopy.
Díky tiež za tip na Eliadeho a Lorenza – niečo som od nich čítal, ale už mi ich odporučilo viac ľudí, tak sa na to asi pozriem podrobnejšie.
S Karlom Mayom som na tom podobne. To asi celá generácia. :)
Sep 23, 2011 @ 17:43:51
Bohdan: napísať svoje inšpiratívne zdroje mi pripadá ako taký psychologický “odtlačok prsta”. :)
Sep 23, 2011 @ 18:36:35
Alebo ako letokruhy stromu, tie sa, na rozdiel od daktyloskopickej evidencie občas zmenia v čase podľa klímy / čítaného autora, ale každý letokruh ovplyvňuje aj tie nasledujúce… Taká séria odtlačkov :-)
Sep 24, 2011 @ 01:53:08
Tak koukám, že se tu objevil Mircea Eliade – zajímavý to myslitel, kterého sice v jednom kuse kritizuji (z hlediska metodologie vědy byl fakt mimo), ale který popsal naprosto skvělý přístup ke světu, v němž žijeme. Sdílel ho – možná jenom sám se sebou. Z tohoto hlediska je pro mě kontroverzní. Jako vědce ho moc neberu, jako myslitele ano.
A když padne jméno Eliade, musí padnout jméno Otto. Iracionalita v ideji božství…perfektní filozofická knížka, která mě ovlivnila. I když to zas není žádná věda.
Ale chronologicky:
Semjaza z 1. knihy Henochovy. Ano, není to historická postava…ale je skvělý. Buřič, drzoun, provokatér, prototyp dekadentního aristokrata. Prostě padlý anděl, jak má být.
Jan evangelista: Jako by ani nepatřil do ranně křesťanského koloritu. Mnohovýznamový, niterný mystik.
Johannes Scotus Eriugena: V době Karla Holého musel působit jako zjevení. Navíc se z některých narážek v jeho spisech zdá, že to musel být člověk se svérázným smyslel pro humor.
Jindřich z Lausanne – “Chlap s gulema.” Málokdy se vidí, aby někdo někde udělal takový bordel, jako Jindřich v Le Mans. Nejsympatičtější (skoro)anarchista dějin.
William Ockham – prostě génius.
David Hume – Ten měl talent probouzet z dogmatického spánku – nejen Kanta.
Friedrich Nietzsche – chlápek, který ovlivnil asi skoro každého. Antikrist s velkým A.
Můj táta – Ten ovlivnil…asi jenom mě. Ale nejvíc ze všech.
Sep 24, 2011 @ 13:37:24
Allegor, vďaka za zdielanie. Zaujímavé je, že stále môžu byť inšpiratívni aj tí starší (myslím dosť starší) myslitelia :)
Niektorých nepoznám, pozriem, díky za tipy.
Okt 03, 2011 @ 00:27:08
Zdravím,
tak jako první mě napadá Sartre, a mohu se podepsat pod to, co jste napsal o Nevolnosti. Rovněž Fridrich Nietzsche…v jeho Antikristu je ostatně jedna myšlenka, která se mi velice líbí a dokládá velké křesťanské srdce tohoto lovce křesťanství –„ Evangelium zemřelo na kříži.“ Přesně tak. A jako další myslitel, dodnes nikým nepřekonaný, přichází sám Ježíš Kristus. Ano, uznávám, že slovo „myslitel „ zní poněkud zvláštně, postmoderně… Jeho myšlenky jsou však skutečně „boží“. Výrok, zaznamenaný, tuším, v evangeliu sv. Marka, …“Věřte, že vše, oč v modlitbě prosíte, je vám dáno a budete to mít.“… strčí do kapsy všechny knihy chaos magie i magie vůbec.:-) Tomáš Halík by asi zřejmě nesouhlasně pokyvoval hlavou, že tu degraduji učení Ježíšovo na jakési pouhé „pozitivní myšlení“, nicméně i tak mu patří další místo mezi vyvolenými deseti. Opravdu jeho knihy (a nejen knihy, ale i projev a vůbec hlas!) jsou jako balzám na duši a domnívám se, že je to snad jediný současný médii prezentovaný český myslitel antického střihu. A jak bývá u českých géniů obvyklé (vzpomeňme na sv.Vojtěcha či Komenského) je pranýřován ze všech stran.
Dále bych uvedl Karla Marxe, a to pro jeho preciznost myšlení a skvělý metaforický jazyk. Vizme: „Zrušit náboženství jako iluzorní štěstí lidu znamená žádat jeho skutečné štěstí. Požadujeme-li, aby si nedělal iluze o svém stavu, požadujeme zrušení stavu, který iluzi potřebuje. Kritika náboženství je tedy počátek kritiky slzavého údolí, jehož svatozáří náboženství je….kritika náboženství zbavuje člověka iluzí proto, aby myslel, jednal, utvářel svou skutečnost jako člověk, který se zbavil iluzí a přišel k rozumu, aby kroužil kolem sebe svého skutečného slunce. Náboženství je pouze iluzorní slunce, které krouží kolem člověka, dokud člověk nekrouží sám kolem sebe“ – nelze tento Marxův výrok pojímat také tak trochu jako oslavu individualismu? Mohli by si s Nietzschem podat ruce.
A dále už jen heslovitě, protože bych se asi rozepsal, moc mě toho napadá. Takže: Castaněda (ať už je Don Juan skutečný či ne), F.M. Dostojevský (zde není třeba co dodávat, co kniha to klenot), T. G. Masaryk (líbí se mi jeho filosofické pojetí dějin a ve známém sporu fandím spíš Masarykovi než Pekařovi), Kosmas (pokaždé, když Chronicu Boemorum čtu znovu, nacházím v ní nebývalé duchovní potěšení ), a desátého si nechám jako bílé místo – tam patří ti momentální :-)
Okt 05, 2011 @ 09:22:37
Robert, ďakujem za zdielanie a tipy. Sú to hlboké veci. Niektorým som sa zatiaľ nevenoval, azda napravím. Ešte raz díky za takéto hlbinné zdielanie.
Okt 12, 2011 @ 23:06:13
Slusny vyber – mnohi su aj na mojom top liste – Castaneda, Carroll, Pratchett, Dukes (na ostatnych sa este chystam).
Este jedno meno je u mna velmi vysoko – Frank Herbert. V jeho knihach (zdanlivo sci-fi romanoch) su poschovavane neuveritelne poklady.
Okt 13, 2011 @ 08:18:04
Tomáš, súhlasím – Herbert je veľmi inšpiratívny a sú tam extra praktické a použiteľné myšlienky i techniky.
Jan 19, 2012 @ 02:49:36
Tak Dukes a Nietzsche su u mna na to-do liste od teraz :-)
U mna prisiel zaujem o filozofiu a ostatne spojene vedy s Bardonom, takze ho musim zahrnut, neskor to bol Crowley, Karika – hlavne doslov Zony Stinu, Carroll, Seneca a Frank Herbert. Okrem Bardona aj dnes mix tychto osobnosti tvori moj svetonazor obohateny samozrejme o nejake vlastne myslienky. :-)
Jan 19, 2012 @ 12:31:26
Vďaka za zdieľanie inšpiratívnych prameňov. Nietzscheho a Dukesa rozhodne odporúčam.
9 mysliteľov, ktorí ma najviac ovplyvnili: Úvod | doktorzoidberg
Aug 12, 2012 @ 09:18:10
[...] 3. Nechcem aby bol môj nadpis kompletne okopírovaný odtiaľto. [...]