Dnes uverejňujem krátku reflexiu knihy Brány meonu od spisovateľa a blogera Davida Sulíka.
Od malička som bol priťahovaný a fascinovaný obdobím fašizmu a komunizmu v 20. storočí, špeciálne však témou holokaustu. Nepochopiteľné zverstvá vykonávané „normálnymi ľuďmi“ uprostred civilizovanej Európy boli nad rámec pochopenia toho, ako sa to usilovala vysvetliť oficiálna historická veda. Ako 14-ročný som čítal knihu „Noc a hmla“, kde bol popísaný odľudštený spôsob techniky vyvražďovania a knihu „Smrť je mojim remeslom“, v ktorom bol zachytený spôsob myslenia a celkovo mentalita šéfa koncentračného tábora Osvienčim a tvorcu efektívneho spôsobu vyvražďovania prostredníctvom Cyklónu B, Rudolfa Hoessa. Intuitívne sa mi už vtedy zdalo, že pri skúmaní holokaustu sa človek dotýka najhlbšieho vesmírneho a súčasne ľudského tajomstva bytia. Holokaustom som sa aj naďalej zaoberal a prečítal som asi všetky dostupné knihy, čo sa k tejto téme dali nájsť.
K téme holokaustu ma pri čítaní knihy „Brány meonu“ napadla jedna relevantná informácia na ktorú chcem upozorniť. V knihe vydanej vo vydavateľstve Fabula “Podstata včel a kosmicka chémia” od Rudolfa Steinera, čo je súbor prednášok z roku 1923 venovaných hlavne podstate a účinkom rôznych chemických prvkov na Zemi a vo vesmíre a ich korešpondenciám k rôznym planétam, je celá prvá kapitola (okrem iného) venovaná účinkom cyankáli na človeka. Na strane 43 Steiner vyslovene spomína, že cyankáli je jediný jed na svete, ktorý ma tú vlastnosť že nezabíja len fyzické telo ale aj dušu a ducha, pričom to pomerne podrobne rozoberá. Podľa neho cyankáli vyslovene vymazáva bytostne JA človeka a po úmrtí človeka následkom cyankáli, duševné obaly ako aj samotné duchovné jadro nasledujú osud fyzickej látky cyankáli, ktorá sa rozplýva do vesmíru a spolu s ňou sa rozplývajú aj časti duše ( myslené astrálne, éterické, mentálne a.i. telá) aj ducha. Steiner dáva cyankáli do súvisu so slnkom a vraví, že ak by prišlo k vraždám cyankáli, tak každé takéto zabitie je útokom na slnko a vyvoláva slnečné erupcie. Hromadné vraždenie látkou cyankáli je absolútne najhorším aktom čiernej mágie aké v stvorení je možné. Je to priamy útok na duchovné slnko. Vtedy sa mi tento názor zdal prehnaný a pochybný, ale z pohľadu v knihe načrtnutých vzťahov nacistov k čiernemu slnku a princípu Sorata sa mi to javí dnes inak. Otázkou zostáva, či si aj tento rozmer nacisti uvedomovali. V kladnom prípade by to len zvyšovalo obludnosť aktu vyhladzovania plynom Cyklón B.
Chcem ešte dodať niečo osobné ku knihe „Brány meonu“, niečo čo zarezonovalo s mojou životnou skúsenosťou a pohľadom na svet. Tiež v sebe nosím spomienku na kvalitu zážitku spojenú s nahliadnutím do abyssu. Pohľad do hlbín mi stačil, aby zanechal vo mne trvalé následky, zvláštny druh smútku a beznádeje, akúsi živú ranu. Táto skúsenosť je absolútne zdrvujúca s následkami doživotnej bolesti duše podobnej bolesti z ťažoby nosenia prsteňa osudu akú mal Frodo. Už navždy, aj po zničení prsteňa bol niekým iným, poznačeným a od ostaných ho oddeľoval zvláštny závoj. Brány meonu mi znovu pripomenuli toto nazretie do bezrozmerných hlbín, z ktorých pramení ľudská beštialita, do najhlbších hlbín absolútnej ničoty.
Autorovi skladám poklonu za kvalitne odvedenú prácu.
David Sulík
www.david-sulik.estranky.cz
Díky David. Ako dosť skeptický človek osobne považujem Steinerove, ale aj obecne všetky ďalšie vízie a vhľady s ktorými pracujem v Bránach meonu, za značne fantazijné vnímanie diania; beriem to skôr ako svojho druhu umelecké záležitosti, nie filozofické, alebo “vážne” veci. Čo ma však fascinuje je práve skutočnosť, akým zaujímavým spôsobom do seba neraz tieto fantazijné vhľady rôznych ľudí zapadajú a vzájomne sa dopĺňajú, resp. utvárajú ucelený kontext, zjednocujú sa vo svojej základnej výpovedi. To mi pri písaní Brán meonu prišlo asi najzaujímavejšie.
někdy v létě t.r. jsem hledala na netu informace o vraždění v Nankingu a jeden z odkazů mě nasměroval právě na Brány Meonu…knihu jsem si ostřelhbitě objednala a… bylo to přesně co jsem potřebovala, potřebovala jsem zacházet s temnotou ve své duši (T. Moore, Temné noci duše). Byla jsem smutný a teskný člověk, ale nepotřebovala jsem rozveselit. Potřebovala jsem číst o zlu, o tragédiích, o temnu, zaujmout homeopatický postoj dle starých lékařů “stejné léčí stejné”, tzn. vejít do temnoty hlouběji. Pomáhají obrazy, pomáhá hudba s melancholickou notou, pomáhají knihy – děkuji za knihu Brány Meonu!
Ďakujem, som rád ak to k niečomu pomohlo.
“cyankáli je jediný jed na svete, ktorý ma tú vlastnosť že nezabíja len fyzické telo ale aj dušu a ducha”
Pán Karika, čítam o vás samú chválu, tak sa občas mrknem na vaše stránky. Ale že sa tak dobre pobavím, som nečakal. Veď keby bola pravda, že cyankáli zabíja dušu, už by o tom boli popísané celé knihy, nie ?
Vďaka za pripomienku, aj keď nerozumiem, prečo ju smerujete na mňa, keď ide o citáciu, resp. parafrázu Steinerovej myšlienky. Osobne to považujem za nezmysel. V knihe Brány meonu však používam množstvo prameňov, ku ktorým nemám súhlasný postoj, ale priznávam im istú estetickú, či fantazijnú hodnotu. Táto kniha je z môjho pohľadu skôr umelecká, zameraná na imagináciu, a ide v nej o čosi celkom iné, než faktografické hladanie pravdy.
Ďakujem za rýchlu odpoveď. Otázku som smeroval na vás, pretože vás považujem za inteligentného človeka, avšak názory na vás, ako autora (myslím internetové fóra s ezoterickou tématikou), sú rozdielne, a tak som využil túto zámienku, aby som vás lepšie spoznal. Vaša reakcia ma uisťuje v tom, čo som si myslel aj predtým, že ste autor, ktorého sa oplatí čítať. Prajem veľa úspechov v ďalšom písaní.