Na horor Grave Encounters ma upozornil Kamil Kangaxx Hambálek, za čo mu ďakujem. Film nemá extra originálny námet (prekliata psychiatrická liečebňa), ani spracovanie (čosi medzi Blair WitchSession 9). Určite však stojí za pozretie.

Skupinka filmárov sa nechá na noc zavrieť v budove bývalej psychiatrie, kde straší. Všetko si pekne filmujú, zabávajú sa, až kým sa veci nezačnú vymykať spod kontroly.

Perfektné prostredie, presvedčivé herecké výkony, obstojné triky. Páčila sa mi najmä prvá polovica filmu. Tá bola naozaj strašidelná. Tempo sa rozbiehalo pomaly, no atmosféra zaliezala pod kožu.

Strašenie sa (ne)nepríjemne stupňovalo. V druhej polovici bolo už príliš otvorené – aspoň pre mňa. Viac napätia som cítil napríklad pri Paranormal Activity – asi preto, že sa tam nedialo nič extra akčné (nedošlo na pästné súboje s duchmi). V Grave Encounters sú aj takéto scény. Niekomu to vyhovuje, no ja mám radšej, keď hlavná práca zostane na mojej predstavivosti.

Grave Encounters majú atmosféru podobnú knihám Carlosa Castanedu. Castanedovský nádych (zrejme neumýselný) sa niesol celým filmom – blúdenie v snových svetoch, strata orientácie v dlhých koridoroch a tuneloch, premenlivá povaha toho, čo sa zdá skutočné – to všetko je ako vystrihnuté z knihy Umenie snenia. Strašenie a fyzický kontakt s duchmi zas pripomína scény z Príbehov sily.

Každopádne jeden z tých lepších hororov, aké som v poslednom období videl. Určite odporúčam. Niektoré výjavy vám zostanú v pamäti nepríjemne dlho. Na nekonečné blúdenie v tmavých koridoroch liečebne taktiež tak skoro nezabudnete.

Oficiálny trailer: