Nepublikované pasáže z jednotky sa pomaly míňajú. Už čoskoro začnú pribúdať ukážky z V tieni mafie 2: Čas dravcov. Zatiaľ však ešte jedna stať o Harvanových začiatkoch – keď ešte pracoval ako historik v múzeu a zároveň politický redaktor miestnej televízie.

Michal sedel vo svojej muzeálnej kancelárii a diskutoval so starým historikom Dritterom. Ten sa práve rozčuľoval nad podmienkami v meste.

„Ja by som Štarcha, Vokoša, Drniaka a všetkých z tohto okruhu umlátil palicou! To je príšerné, čo s týmto mestom spravili. Pozri sa na Martin, Mikuláš, Žilinu. Kde sú tie mestá? A kde sme my? Porovnaj si to.“

„Sme v prdeli, ušiel nám vlak,“ súhlasil Michal.

„Áno. A za to môžu oni. Všetkých ubiť palicou, bez výnimky. Nespravili nič dobré. Ubiť palicou! Aj celé vedenie mesta. Dobré reportáže robíš proti nim, tak je to správne.“

Michalovi sa zdalo, že Dritter – inak rozumný človek – vôbec nechápe, ako to celé funguje.

„Všetky tie reportáže proti mestu vznikli len preto, že sme mali podporu Štarcha alebo niekoho vplyvného. Niekoho z nich, ako ich voláš.“

Dritter chvíľu zarazene mlčal.

„No ano, ale aj tak by som im všetkým vykopal zuby. Jednému za druhým.“

Michal sa usmial. Neveril, že by Dritter mohol byť taký hlúpy.

„A potom čo? Kam by si sa s tým dostal? Čo by si presadil? Aké dobro? Žiadne. Takýto radikálny prístup ťa dostane mimo hru. A si nula, hovno. Čokoľvek, čo považuješ za správne, sa dá v meste dosiahnuť len tak, že sa zakryješ vplyvom a záujmami niekoho mocného. Všetky tie úderné reportáže vznikli takto. Myslíš, že by som sa postavil vedeniu mesta bez krytia? Len tak, pre verejný záujem? Nebuď smiešny.“

„Tak to nesmieš robiť!“ Zvýšil hlas Dritter. Potom už miernejšie dodal: „Akonáhle sa s niektorým z nich spojíš, tak ťa majú. Z toho už nevýjdeš. Pomaličky sa zašpiníš aj ty, dostaneš sa do podradného postavenia. Budeš jeden z nich.“

A prečo nie, prebehlo Michalovi hlavou. Nahlas však povedal: „Ako na to treba ísť podľa teba?“ Snažil sa, aby mu v hlase neznela irónia. Myslel na to, ako si ráno Dritter sťažoval, že tento mesiac musí do práce chodiť pešo, lebo na benzín mu nevyšli peniaze. Po viac ako štyridsiatich rokoch práce.

„Myslíš si, že som hlupák, čo?“ žmurkol na neho Dritter. „Ale neboj sa, ja dobre chápem čo myslíš. Tiež poznám Machiavelliho, len mi to nesedí.“

Michal pokýval hlavou. Dritter to robil často. Pôsobil ako hlupák a keď si to ten druhý začal myslieť, nachytal ho pri tom.

Historik sa predklonil a povedal: „Celý život som bojoval proti tomu spojiť sa s nimi. Volám to stratégia buldozér. Ísť proti všetkým, nenechať sa ani trochu zašpiniť.“

„Výsledkom toho prístupu je, že nemáš na benzín.“

Michal mal pocit, že to prehnal. Dritter sa ale neurazil. Zasmial sa. Trpko.

„Ale mám seba. Zostal som sebou, udržal som si hodnoty.“

„Iste, hodnoty sa buď udržia vo vnútri, alebo sa prelejú von, zmenia sa na statky a vnútro zostane prázdne.“

„No vidíš, o tom hovorím!“

„A stálo ti to za to? Úprimne ma to zaujíma.“

„Mne áno,“ povedal Dritter.

Michal nechápal, prečo by udržanie nejakých vnútorných hodnôt malo stáť za to, aby človek po štyridsiatich rokoch práce nemal na benzín. Nechcel byť zlomyselný, jednoducho to nechápal.

„Čo ti na to hovoria doma?“

„No, to vieš, manželka nie je nadšená. Hovorí, že som mohol trochu ustúpiť. Ale ja som nemohol. A mal som príležitosti dostať sa k válovu, to mi ver.“

„Nepovažuješ to, dúfam, za jedinú cestu.“

„Nie, to bola moja cesta. Rozumiem aj tomu, čo hovoríš ty. Ale neverím, že to môže viesť k dobrému.“

„Len keď sa zakryješ niekým mocnejším, môžeš niečo presadiť, niečo zmeniť.“

„A tých mocných budeš striedať podľa toho, čo budeš práve chcieť.“

„Samozrejme,“ nezaváhal Michal.

„No a práve v tom sa stratíš. V tom prikláňaní sa na rôzne strany. Budeš ako Josef Fouché. Rozloží ťa to, zostaneš prázdny.“

„Je to možné,“ povedal Michal a usmial sa.

Vtedy si prvý krát uvedomil, že už prázdny je.

Celkom vyprázdnený. Všeobecný rozvrat sa o to postaral. Dritter, ani nikto iný, to nevidel. Všetci si mysleli, že stále niekým je. Všetci si mysleli, že je Michal Harvan. Nevšimli si to prázdno, nevšimli si, že Slovensko, Denisa, Ružomberok, už dávno Michala Harvana nenávratne vysali, vonkajšia maska ich oklamala.