Spísal som zopár rád a odporučení začínajúcim autorom.

Sú to moje postrehy k textom, ktoré mi posielate do Textovej masakry, ale vychádzam aj z práce porotcu v Cene Fantázie a ďalších skúseností.

Zhrnul som teda zopár vecí, ktoré odporúčam najčastejšie:

  1. Veľa čítaj. Neexistuje presná miera. Niekto dokáže z prečítaného odpozorovať viac, iný menej. Dobrým pravidlom však je čítať beletriu každý deň minimálne hodinu. (Stephen King je prísnejší a hovorí o štyroch hodinách.) Takto bez prestávky čítaj niekoľko rokov. Zatiaľ vôbec nič nepíš.
  2. Keď sa to už naozaj nedá vydržať, začni písať. Nezačínaj románom. Ten je náročný a rozsiahly. Všetky romány-úplné-literárne-prvotiny, ktoré sa mi dostali do rúk, boli príšerné. Ani literárny génius nenapíše na prvý pokus obstojný román. Začínať treba od menších celkov. Skús najprv opis situácie, rozhovoru, duševného stavu. Jeden dobrý odsek je až-až. Začínaj po jednotlivých tehličkách, nechci hneď stavať katedrály. Napíš približne sto normostrán takýchto náčrtov, štúdií, krátkych reflexií.
  3. Teraz by si mal byť ako-tak pripravený na prvú poviedku. Nebude to poviedka na publikovanie, ešte stále iba trénuješ. Musíš dokázať zlúčiť štylistickú stránku s príbehom, pointou, tempom a spôsobom rozprávania. Poviedka by mala mať odkaz, no nie banálny, demagogický ani patetický. Napíš desať takýchto poviedok.
  4. Nastal čas vyjsť na verejnosť. Svoj ďalší text publikuj na internete. Využi napríklad možnosti projektu mamtalent.sk, alebo pošli poviedku do literárnej súťaže. Mne sa osvedčila súťaž Cena Fantázie.
  5. Sleduj spätnú väzbu od čitateľov, ale aj od ľudí, ktorí sa venujú písaniu. Nedaj sa zmiasť tým, ak ti čitatelia budú text chváliť, ale odborníci ho znesú pod čiernu zem. Pravda je zvyčajne niekde uprostred (skôr však na strane tých, čo sa písaniu venujú). Ak pošleš poviedku do súťaže Cena Fantázie, skontroluj, na akom mieste v hodnotení odbornej poroty sa umiestnila. Ak je to približne v prvej tretine, pokračuj v písaní ďalej. Ak v dolnej polovici, skús to o rok. Ak sa však ani o rok neocitneš v hornej polovici hodnotení, možno by si mal prehodnotiť, či je pre teba písanie naozaj to pravé.
  6. Po ďalších dvadsiatich – tridsiatich poviedkach môžeš začať experimentovať s rozsiahlejšou novelou alebo románom.
  7. Na záver azda to najdôležitejšie – počas všetkých šiestich bodov buď spoločensky aktívny. Spoznávaj sa s ľuďmi, angažuj sa, pracuj, brigáduj, experimentuj, cestuj, ocitaj sa v rôznych situáciách… Podstatou písania je mať čo povedať. Bez vlastných zážitkov to nepôjde. Môžeš byť v zásade introvertný a nemusíš sa púšťať do extrémnych divočín, no musíš byť vo víre diania, načerpať skúsenosti, pozorovať, snažiť sa odpozorované zachytiť do slov. Mal by si zažiť rôzne emócie a stavy, inak ťažko oživíš svoje postavy. Keďže nás baví čítať skôr o neľahkých situáciách, drsné skúsenosti bývajú obzvlášť cenné. Ak chceš písať o extrémoch (v citoch, zážitkoch), mal by si ich zažiť na vlastnej koži. Remeselná zručnosť je len jedna stránka veci. Živý a zaujímavý obsah je rovnako, ba dokonca možno ešte viac dôležitý.

 

Ak práve začínate písať – ako postupujete? Ak už píšete dlhšie, aké boli vaše začiatky?