Neskrátená pasáž z Hmliska
Pre záujemcov ponúkam neskrátenú špekulatívnu esej z príbehu Hmlisko. (V knihe Hlad som použil jej skrátenú verziu.) Obrazcom mi archonti názorne demonštrovali, ako utvorili a spustili vesmír. Do samotného Veľkého tresku, ktorý je iba naivne metaforickým opisom, naprogramovali kód vedúci k vzniku života a evolúcii. Vesmír sa potom organizoval sám, no primárne usporiadanie, prvotný algoritmus, nastavili archonti tak, aby k jeho samoorganizácii aj k schopnosti hmoty utvárať samu seba vôbec mohlo dôjsť. Obdobne dnes aj my programujeme simulácie, ktoré sa po spustení rozvíjajú a zdokonaľujú samy, bez našich ďalších zásahov. Všetko, čo sa následne udialo, sa udialo nutne. Chemická a neskôr biologická evolúcia, zázračne harmonická prepojenosť systému aj jeho neprehliadnuteľná estetika sledovali konkrétny zámer, účel, ktorým je vznik ľudského mozgu – najvýnimočnejšej veci vo vesmíre. Mozog váži zhruba jeden a pol kilogramu, pričom z dvoch tretín pozostáva z vody, zvyšok tvoria tuky a bielkoviny. Tieto tri bežné a mŕtve látky sa skombinovali spôsobom, ktorý umožňuje myslenie, videnie, estetické cítenie a všetky ostatné funkcie. Najzarážajúcejšia na ľudskom mozgu je však jeho neprirodzená, neprírodná nadbytočnosť. Vymyká sa všetkým evolučným zákonitostiam, ktoré poznáme. Aby človek na Zemi prežil a odovzdával svoje gény, nepotrebuje – ani nikdy nepotreboval – skladať hudbu, maľovať abstraktné obrazy alebo sa zaoberať filozofickými úvahami. Na prežitie a konkurenčnú výhodu by mu bohato postačili aj rádovo nižšie funkcie. Ako a prečo sa teda vyvinuli a rozšírili tie vyššie, aké popudy viedli k abnormálnemu nadbytku našej duševnej kapacity? Navyše, k jej zmohutneniu došlo namiesto evolučne priamej cesty, aká sa uplatnila pri všetkých iných druhoch. Podľa nám známych zákonitostí prirodzeného výberu by sa mal človek vyvíjať na fyzicky silnejšieho, odolnejšieho, zdatnejšieho, ochlpenejšieho a podobne. Mali by sme byť čosi ako mierne inteligentnejšie gorily. Stal sa pravý opak – vo všetkých týchto atribútoch človek degeneroval, zatiaľ čo jeho mozgová kapacita nadbytočne rástla. Ako a prečo k tomu všetkému za necelých štrnásť miliárd rokov došlo? Viera v náhodu orientujúcu vývoj hmoty je protirečenie, pretože pokiaľ je niečo orientované niečím iným, musí sa to už zo samotnej definície diať podľa programu, algoritmu, účelu či zámeru, a nie slepo, náhodne. Žiadny komplexný, no dlhodobo fungujúci systém, nech už je to univerzum alebo ľudské telo, sa nemôže organizovať úplne sám; zakaždým ho, aspoň v počiatkoch, organizuje niečo iné – stojace mimo neho. Starí Egypťania tieto sily udržujúce a vymáhajúce platnosť naprogramovaných pravidiel v celom kozme, teda v simulácii, volali neteru, sibírski šamani ich poznali ako keletos, gnostici ich označovali za vládcov tohto sveta – archontov, starovekí Gréci či Rimania ich volali bohmi, neskôr sme ich zlúčili do jediného Boha, dnes ich označujeme...
Čítať viac
