Tvorivosť a rezistencia
Ako najsilnejšia ideologická a metodická inšpirácia (tiež stimulácia), mi pri písaní slúži filozofia Friedricha Nietzscheho. Ponúka najlepší autorský mindset, s akým som sa stretol. Bernard Reginster v knihe Afirmácia života vyjadruje pointu tohto konceptu slovami: „Ak je tvorivosť paradigmatickým príkladom vôle k moci, potom sa utrpenie v podobe rezistencie ukazuje ako základná zložka tvorivosti. Nietzscheho charakteristika tvorivosti z hľadiska moci ukazuje, že nie je náhoda, že človek musí trpieť, aby mohol byť tvorivý: kto chce byť tvorivý, musí prijať rezistenciu, a teda utrpenie, pretože práve v prekonávaní odporu spočíva tvorivosť. Beethoven bol veľký nielen preto, že písal krásnu hudbu, ale aj preto, že sa zámerne snažil posúvať hranice svojho média, vymaniť sa z niektorých konvencií, ktoré ho ovládali, a rozšíriť jeho výrazový potenciál. Z hľadiska etiky moci už utrpenie nie je nevyhnutným zlom, ale ingredienciou dobra.“ Z týchto príčin si písanie od prvých kníh inštinktívne sťažujem (v samotnej tvorbe aj v čitateľskom prijatí). Robím tak vymýšľaním a realizovaním postupov, ktoré sa vymykajú konvenčnému či žánrovému rozprávačstvu a ktoré kladú odpor (autorovi aj čitateľovi). Nielen tvorba, ale ani prijímanie diela, čo nevyžaduje prekonávanie rezistencie, tj. istú dávku utrpenia, neponúka žiadnu odmenu, ktorá by stála za reč. Podstata kontinuálnej tvorivosti pre mňa nespočíva len vo vybrusovaní obsahovej, rozprávačskej, štylistickej stránky diel, ale aj v neprestajnom sťažovaní si spôsobu ich podania. Toto sťaženie (zámerné vyvolanie rezistencie pri písaní aj čítaní), môže byť objektívne niekedy viac, inokedy menej výrazné, no zakaždým musí byť pre autora subjektívne významné. Jeho trend má byť v kontexte tvorby stúpajúci. V mojich beletristických knihách ide najmä o tieto prvky: V tieni mafie: Tri dejové línie, dve časové roviny, ktoré sa vzájomne preplietajú a idú si oproti. Čas dravcov: Mozaika zložená z perspektív jednotlivých postáv. Nie vždy časovo lineárne, vzniká kaleidoskopický efekt, z ktorého sa vyskladá príbeh. Viac časových rovín. Nepriateľ štátu: Zámerný kontrast rozsahu časového oblúka (2 dni) oproti V tieni mafie (20 rokov). Od istého bodu sú kapitoly poňaté ako odpočítavanie časového limitu. Na smrť: Historická sága. Dve hlavné dejové línie a dve časové linky sa preplietajú na časovom pôdoryse dvoch dekád a na geografickom pôdoryse Československa, Nemecka, Ameriky, Ukrajiny, územia dnešného Poľska. Rozsah 700 strán. Strach: Prvý raz použitá ich forma, inak zámerne čo najkonvenčnejšie podaný príbeh (prekonanie značnej rezistencie). Tma: Experiment s minimalistickým sujetom. Väčšina deja sa odohráva v jednom prostredí a s jedinou postavou, ktorá je navyše oslepená. Čierna hra: Vzájomne sa preplieta sedem dejových liniek. Príbeh sa odvíja v trojročných cykloch. Nie vždy je zrejmé, čo sa za uplynulé tri roky udialo, dej beží oboma...
Čítať viac
