Zvrátenosť školy I.

Náš štátny školský systém je bezpochyby zvrátený. Vlastne, idea školy ako taká je v  podstate zvrátená. Škola sa za edukatívnu inštitúciu len maskuje. Predovšetkým základná. Všetko, čo v živote potrebujete naozaj vedieť, sa naučíte v jej prvom a druhom ročníku. Tých ďalších sedem rokov využíva vzdelávanie len ako masku formovania a mocenského pôsobenia na indivíduá (viď. Michel Foucault: Dozerať a trestať). Zatiaľ čo základná škola je čisto mocensko–politický nástroj, stredná sa z časti venuje aj vyučovaniu použiteľných vecí. Vysoká už naozaj súvisí najmä so vzdelávaním. Toto zistenie neprekvapí. Pozrime sa do histórie. Škola, tak ako ju poznáme dnes, sa začala ako inštitúcia formovať v stredoveku; samozrejme ako mocenský nástroj cirkvi. Vzdelávanie tam bolo úzko prepojené s pôsobením na indivíduá tak, aby na konci procesu vychádzali vytvarované presne pre potreby cirkvi. Neskôr prebral túto rolu štát (tzv. výchovný aspekt školy). Skutočným zmyslom školy je plošné vytváranie bezproblémových jedincov, ktorí sa budú dať politicky riadiť, budú konformní a celkovo nebudú zasahovať do behu štátu. Také je aspoň naše školstvo. Svojimi formami zostalo hlboko v totalite, kedy slúžilo (mocensky) priam príkladne. Na západe to dokážu lepšie maskovať. (Ak sa teda krajina práve nenachádza na dobrodružnej púti za novými formami kontroly, ako napríklad USA.) Spôsoby formovania stádovosti a zabíjania náznakov individuality sú u nás obzvlášť perverzné. Tento mechanizmus, vytvorený ešte uhorskými vládami s celkom jasným zámerom, neskôr zdokonalený krátkym ľudáckym intermezzom a prehĺbený...

Čítať viac