Select Page

Autor: Jozef KARIKA

Monografia mesta Ružomberok

Po dlhodobých útrapách redakčnej rady, zostavovateľov i vydavateľa vyšla monografia mesta Ružomberok. Bez nadsázky hovorím, že ide o jeden z najväčších bibliografických počinov v histórii mesta. A možno aj vôbec najväčší. Výpravná kniha má takmer tristo strán formátu A4 a obsahuje viac než osemsto unikátnych fotografií. S prípravou sa začalo po tom, ako zastupiteľstvo schválilo veľkoryso poňatý zámer Mesta. Koncepciu knihy dávala dokopy trinásťčlenná redakčná rada. Do písania jednotlivých kapitol a príspevkov sa zapojilo štyridsať autorov, použili sa fotografie pätnástich fotografov (okrem množstva archívnych záberov). Finálnu podobu monografie mal na starosti päťčlenný tím zostavovateľov v spolupráci s vydavateľkou. Tvorba knihy trvala viac než dva roky. Kniha obsahuje desať kapitol, resp. tematických celkov: Prírodné pomery, História, Hospodárstvo, Cirkev, Školstvo, Zdravotníctvo a sociálne inštitúcie, Kultúra, Spolky a športy, Ľudová architektúra, Architektúra a urbanizmus. Najväčší priestor dostala samozrejme kapitola o histórii mesta. Tá začína pravekom, končí rokom 1989 a predstavuje doteraz najkvalitnejšiu štúdiu mestskej histórie. Obzvlášť si tu cením dve veci. Kmeňoví autori (Peter Dvorský a Karol Dzuriak) jasne vytýčili smer maximálne objektívneho a nekompromisného prístupu k dejinám Ružomberka. Aj ostatní autori tento trend udržali. Výsledkom je, že tu nájdeme  maximálne objektívne (v rámci súčasných možností) spracovanie nielen žiarivých chvíľ mesta, ale aj tých druhých – temnejších, menej slávnych, dokonca nelichotivých. Som rád, že autori neprepadli tendencii k autocenzúre, ani sa nedali zlákať akýmkoľvek ideologickým pátosom. Taktiež ma teší, že vedenie mesta do písania nijako nezasahovalo, ani nevytvorilo priestor na to, aby do tvorby mohol zasahovať ktokoľvek iný. Druhým veľkým plusom spracovania kapitoly o histórii (avšak nielen tej), je snaha autorov priniesť nové informácie, nie odpisovať dáta zo staršej Hochmuthovej, či dokonca Houdekovej monografie. Za týmto účelom autori podnikli nespočetné množstvo ciest do rôznych tunajších i zahraničných archívov. Som rád, že som sa ako člen redakčnej rady mohol zúčastniť takéhoto projektu – bola to najrozsiahlejšia knižná operácia, na akej som sa zatiaľ podieľal. Predpokladám, že najbližších 20 – 30 rokov sa v meste, čo sa týka monografie, nič podobné neudeje. (Posledná monografia vyšla koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia.) Od minulého týždňa sa v sklade mestského úradu nachádza niekoľko tisíc výtlačkov knihy.  O spôsobe distribúcie a predaji by sa malo rozhodnúť v najbližších dňoch, takže kniha bude dostupná zrejme od septembra. Asi to dostane na starosti marketingové oddelenie, takže v prípade záujmu môžem informovať. OBJEDNAJTE SI TERAZ ...

Čítať viac

Prečo som napísal knihu o zle

Lebo som musel. Inak sa nedalo. Začalo to už skoro pred desiatimi rokmi, na univerzitných prednáškach profesora Varinského o histórii 20. storočia. Stráviť jeho prednášky nebolo ľahké. Ako povedal na jednej z prvých, počítal s tým, že sme  už dospelí ľudia a ako historici musíme mať silné žalúdky i nervy. Vo svojom výklade nič nezľahčoval, nič neprikrášľoval. Opisoval prvú polovicu dvadsiateho storočia v plnej nahote, so všetkými jej hrôzami, bez akejkoľvek cenzúry. Hovoril o tureckej genocíde Arménov, zverstvách prvej svetovej vojny, neuveriteľných beštialitách, ku ktorým dochádzalo v Ázii, hrôzach komunizmu, fašizmu i nacizmu. Jeho prednášky, vďaka tomu, že opisoval skutočnosť, boli ako panoptikum príšerností, bezbrehej ľudskej krutosti, bezcitnosti a zvrátenosti. Milióny, desiatky miliónov mŕtvych, ktoré si vyžiadalo vyústenie rozvoja ľudskej racionality, vedy a modernistického myslenia. Žiadne barbarstvá v minulosti sa nevyrovnali vražednej perverzite, akú človek sám na sebe predviedol, keď doviedol do apokalyptického konca obdobie vlády rozumu a toľko ospevovaného rácia, ktorým sa vraj mal líšiť od zvierat. Všetko to bolo skutočné, aj keď to prekonávalo tie najchorobnejšie predstavy. Jeho prednášky boli náročné. Tí, čo nad výkladom naozaj premýšľali, museli často vynechávať alebo tam prestali chodievať. Vydržal som zimný semester, no počas letného som sa tam ukázal už len občas. Po infikovaní pokojnými, chladnými a definitívnymi slovami, ktorým sa nedalo vzdorovať, sa menil samotný svet, spoločnosť, prostredie. Prestalo byť zlým miestom, akým sa mi zdalo byť dovtedy, a zmenilo sa na ešte horšie. Neveril by som, že je niečo také možné. Ale bolo to možné a zachádzalo to hlboko pod kožu. Ľudia sú príšerné beštie schopné neopísateľných krutostí. Potrebujú ich, nedokážu bez nich žiť dlhšie, než zopár rokov. Spoločnosť tvorená samými „dobrými ľuďmi“ sa behom niekoľkých chvíľ dokáže zmeniť na hordu rozbesnených démonov, ktorí zabíjajú mužov, ženy aj deti, mučia, znásilňujú, degradujú tými najbeštiálnejšími spôsobmi, chamtivo hrabú, hodujú na mŕtvych, ničia najvyššie hodnoty, všetko krásne musia zrovnať zo zemou, rozdupať, zadupať to, aby popreli, že niečo také vo svojom svete vôbec pripustili. Milovať ľudí znammená milovať tieto beštie, milovať Auschwitz, Nanking, Srebrenicu… Súboj dobra so zlom je dnes minulosťou a prekonanou históriou. Zlo, aj keď máme na pamäti umelý, relatívny a dočasný význam tohto pojmu (rovnako ako aj jeho opozita), v spoločnosti dávno zvíťazilo a kataklyzmatickým 20. storočím len spečatilo svoj triumf a hegemóniu. Tvrdiť opak, hovoriť o spravodlivosti vo svete, milosrdnom Bohu, humanizme (!) a pod. po Osvienčime a po státisícoch ďalších hrôz 20. storočia, by bolo bezpochyby...

Čítať viac

FACEBOOK

Prezeraním tejto stránky súhlasíte s používaním cookies. viac informácií

Cookies na tejto stránke na ich používanie aby Vám zabezpečili čo najlepšie využitie poskytovaných služieb. Ak pokračujete bez zmeny nastavenia cookies, alebo kliknete na súhlas, akceptujete používanie cookies na stránke.

Zatvoriť