PhDr. Jozef Karika patrí k najpopulárnejším slovenským prozaikom. Venuje sa experimentálnej próze aj beletrii. Doteraz publikoval 18 kníh, ktoré okrem slovenčiny vyšli aj v češtine, poľštine, angličtine a macedónštine. Predalo sa približne 350 000 tisíc výtlačkov jeho kníh. Je držiteľom troch Platinových kníh, ôsmych Zlatých kníh, dvoch Zlatých pier od literárnej kritiky, Ceny čitateľov Anasoft litera a ďalších ocenení.

 

Začiatky tvorby 1990 – 2000

Na základnej škole vyhral s vlastnými básňami dvakrát prvé miesto v mestskej básnickej súťaži. Počas štúdia odboru Technicko-informatické služby na Textilnej priemyslovke v Ružomberku prispieval fejtónmi do školského časopisu. Písal tiež poviedky s tematikou dospievania a stredoškolského prostredia. V tom čase napísal aj fantasy novelu Najvyššia sila a jej pokračovanie Iba láska. V roku 1998 začal študovať históriu a filozofiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde pokračoval v písaní poviedok, ale aj experimentálnych esejí.

 

Dekáda tvorby 2000 – 2010

Na širšiu scénu vstúpil v roku 2001 ako kmeňový autor internetových stránok G.O.M., množstvom článkov prispel aj na portál Pútnici.

V pražskom vydavateľstve Vodnář publikoval knihy Slovanská magie (2003), Zóny stínu (2005), Magie peněz (2008) a Brány meonu (2009). Vo vydavateľstve Ikar mu vyšli knihy Mágia peňazí (2007) a K.P.M.P.Z. (2007). Britské vydavateľstvo Immanion Press vydalo jeho knihu experimentálnych esejí Liber 767 (2009), určenú pre britský a americký trh.

Prispieval aj do amerického Konton Magazine, britského Chaos International Magazine a nemeckého Instrumentum. Niektoré jeho texty boli vybraté a publikované v knižnej antológii The Best of Konton amerického vydavateľstva Konton Publishing a v antológiách Manifesting Prosperity a Magic on the Edge.

Venoval sa aj krátkej próze – poviedky mu vyšli v časopisoch RAK a Fantázia. V roku 2008 vyhral tretie miesto v súťaži Cena Fantázie s hororovou poviedkou Dedičstvo zeme. V roku 2009 vyhral Cenu Béla a tretie miesto v súťaži Cena Fantázie s poviedkou Samota.

V tejto etape sa zameriaval najmä na vytváranie postmodernistických textových koláží zlučujúcich inak nezlúčiteľné a nesúmerateľné diskurzy a prístupy. Vedľa seba kládol prísne metodické postupy a poznatky rôznych vedeckých disciplín, spolu s výrazným momentom iracionálna, snových rozmerov bytia a intuicionizmu. Nevyhýbal sa pri tom ani inšpirácii z obskúrnejších zdrojov, akými sú napríklad rôzne duchovné tradície minulosti, či tvorba autorov ako Howard P. Lovecraft, Aleister Crowley, Carlos Castaneda, Kenneth Grant, William S. Burroughs, Terry Pratchett…

Filozofickými východiskami mu boli prevažne diela existencialistov (Sartre, Camus, Heidegger), Nietzsche a postmodernistická filozofia (Foucault, Derrida). Sám sa hlásil predovšetkým k odkazu experimentálnych mysliteľov akými sú Ramsey Dukes, Peter J. Carroll, Robert A. Wilson, Hakim Bey a ďalší. Vo svojom experimentovaní s významom textu v postmodernej spoločnosti používal techniky striedania paradigiem, rôzne alter-egá, postupy textovej liberácie, dočasnej viery, mystifikáciu a prvky výstrižkovej metódy.

Pracoval ako historik a marketingový manažér v Liptovskom múzeu (2003 – 2008), aj ako redaktor v regionálnej televízii MTR (2006 – 2009), kde vytvoril vyše sto televíznych správ a niekoľko desiatok reportáží. Moderoval tiež diskusnú reláciu Téma. Získal Cenu Literárneho fondu za publicistiku. Jeho reportáž Kontroverzná tabuľa získala prvé miesto v kategórii publicistika a Cenu diváka na celoslovenskej prehliadke tvorby lokálnych televízií Workshop 2008. Vyhrala aj prvé miesto v kategórii publicistika na česko – slovenskej filmovej prehliadke KAFKA 2008.

V máji 2007 prednášal o mágii v postmodernizme na Prírodovedeckej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe.

V jeseni 2007 na objednávku Žilinského samosprávneho kraja vytvoril textovo-grafickú výstavu Sto rokov od tragédie v Černovej. Bola vystavená v Bruseli a Národnej Rade Slovenskej Republiky. V desiatich exemplároch sa pod záštitou Matice Slovenskej stala aj celoslovenskou školskou výstavou. Jozef Karika je autorom stálej expozície Život a dielo Andreja Hlinku v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Pôsobil ako člen redakčnej rady veľkej monografie mesta Ružomberok.

Začiatkom roku 2008 získal titul PhDr. z filozofie obhájením rigoróznej práce na tému Úzkosť a ničota v diele existencialistov.

V rokoch 2009 až 2011 pracoval ako vedúci oddelenia na Mestskom úrade v Ružomberku a hovorca mesta. Získal ocenenie od Centra hospodárskeho rozvoja v Bratislave za zavedenie a riadenie inovatívnych foriem komunikácie samosprávou mesta. Jeho aktivity boli vyhodnotené ako druhé najúspešnejšie samosprávne opatrenie na Slovensku v II. štvrťroku 2010, pričom niektoré novinky (napr. prepojenie videocastov s diskusiami na mestskom facebooku) ako prvé na Slovensku.

 

Dekáda tvorby 2010 – 2020

Začiatkom roku 2010 mu vo vydavateľstve Ikar vyšiel kriminálno-spoločenský román V tieni mafie popisujúci dospievanie a rozvrat celej Karikovej generácie. Román zaznamenal čitateľský aj literárnokritický úspech na Slovensku i v Čechách, čo Karikovi umožnilo venovať sa od roku 2011 písaniu profesionálne. Tvoril najčastejšie v Ružomberku, no býval aj v Bratislave a v Prahe.

Po úspešných románoch Čas dravcov (2011) a Nepriateľ štátu (2011) nasledoval epický historický román s prvkami trileru a hororu Na smrť. Hoci vyšiel v dvoch zväzkoch (2012, 2013), rozsahom takmer 750 strán a výpravným dejovým oblúkom išlo o najväčší slovenský porevolučný román. Dej sa odohráva v dvadsiatych až štyridsiatych rokoch minulého storočia na Slovensku, ale aj v Nemecku, v Amerike, na Ukrajine a na území dnešného Poľska. Karika tu prepojil svet americkej mafie s hrôzami nacizmu v rozsahu, aký sa dovtedy neobjavil ani v medzinárodnej literatúre. Cez strhujúci dej faktograficky presne priblížil vojnu mafiánskych rodín v Amerike a zároveň vzostup nacizmu v Nemecku, Noc dlhých nožov, Krištáľovú noc, nacistické programy eutanázie, vyhladzovacie operácie na východnom fronte aj holokaust, najmä tragické osudy Židov deportovaných zo Slovenska. Príbeh vrcholí počas Slovenského národného povstania.

V roku 2014 vyšiel román Strach označovaný za horor alebo mysteriózny triler. Autor sa v ňom vrátil do vlastného detstva a do štvrti Malé Tatry v Ružomberku, kde vyrastal. Román neskôr vyšiel aj v Čechách, v Macedónsku a v Poľsku, kde ho vyhlásili za najlepší horor roku 2017.

V roku 2015 vydal Karika mysteriózny triler Tma, ako aj prvú časť monumentálnej trilógie Čierny kruh nazvanú Čierna hra. Tma neskôr vyšla aj v Poľsku a v Čechách, kde ju adaptoval a odvysielal aj Český rozhlas. Čierna hra sa taktiež dočkala českého vydania.

Mysteriózny román Trhlina (2016) o miznutí ľudí v pohorí Tribeč vyvolal obrovský ohlas a stal sa najúspešnejším slovenským románom posledných dekád. K dnešnému dňu sa predalo vyše stotisíc výtlačkov. Zároveň bol nominovaný na najprestížnejšie slovenské literárne ocenenie – Anasoft litera a získal Cenu čitateľov Anasoft litera. Bestsellerový status dosiahol aj v Čechách a v Poľsku, kde sa šesť týždňov udržal na prvom mieste TOP 30 poľského mega-predajcu Woblink. Vyhral tretie miesto v najväčšom poľskom hlasovaní portálu Lubimyczytac Kniha roka 2018 v kategórii Horor. Stal sa tak prvým slovenským stredoeurópskym bestsellerom. Spracoval a odvysielal ho Český rozhlas. Na Slovensku sa vyše tisíc dní udržal v rebríčku TOP 100 najväčšieho internetového predajcu kníh Martinus, čo je najdlhšie zo všetkých slovenských aj zahraničných románov. Umiestnil sa na prvom mieste v celoslovenskej súťaži Vráťme knihy do škôl ako najčítanejšia kniha medzi študentami stredných škôl. Do filmovej podoby ho adaptoval držiteľ Českého leva – režisér Peter Bebjak. Filmové spracovanie Trhliny zaznamenalo najúspešnejší premiérový víkend v dejinách slovenského filmu. Do kina prišlo vyše 83 000 platiacich divákov. Celkovo sa na film prišlo pozrieť takmer 300 000 divákov, čím sa zaradil medzi najúspešnejšie slovenské filmy vôbec. Úspešne sa premietal aj v Čechách, v Taliansku a vo Veľkej Británii. Televízna miniséria Trhlina sa v čase vysielania stala jednotkou na trhu a najsledovanejším programom s trhovým podielom 21,2. percenta v cieľovej skupine divákov starších než 12 rokov. Sledovalo ju až 425 000 divákov. Koncom roku 2019 sa filmová Trhlina ako jeden z prvých slovenských filmov, a adaptovaných slovenských románov, objavila na platforme Netflix, čím sa dostala k celosvetovému publiku.

V roku 2017 vyšiel Karikovi kriminálno-spoločenský román Čierny rok o páde mečiarizmu v roku 1998. Rozsahovo ide o najväčší slovenský román za polstoročie a pravdepodobne tretí najrozsiahlejší román v slovenskej literatúre.

Značný ohlas zaznamenal aj mysteriózny román Priepasť z roku 2018. Okrem iného dosiahol najvyšší predpredaj slovenskej knihy v histórii najväčšieho internetového predajcu kníh Martinus a umiestnil sa v prvej trojke najpredávanejších kníh roku. Získal tiež ocenenie Zlaté pero od literárnej kritiky a Platinovú knihu za predajnosť.

V roku 2019 vyšla záverečná časť trilógie Čierny kruh. Spolu s trilógiou V tieni mafie tvorí rozsahovo najväčšiu viacgeneračnú ságu v slovenskej literatúre. Cez dramatické osudy štyroch generácií postáv táto epopeja na vyše 2300 stranách zachytáva tridsať rokov vývoja štátu aj spoločnosti na Slovensku a zlomové historické okamihy ako: revolúciu a pád totality, rozpad Československa, vznik Slovenska a jeho postupný rozvrat a únos mafiánskymi či oligarchickými skupinami.

V tomto období Karika dvakrát pôsobil v porote literárnej súťaže Cena Fantázie (2010, 2015). Intenzívne komunikoval s čitateľmi cez svoj blog aj cez sociálne médiá, najmä Facebook, Youtube a Instagram. Zaujímal sa tiež o transparentné fungovanie samospráv. Prednášal o nových médiách a verejnej kontrole moci na konferencii Transparency International, odovzdával cenu ZOMOS za dobrú samosprávu.

 

Ocenenia (výber):

3 x Platinová kniha (za romány Trhlina, V tieni mafie, Priepasť).

8 x Zlatá kniha (za romány Čas dravcov, Nepriateľ štátu, Tma, Strach, Na smrť, Čierna hra, Čierny rok, V tieni mafie).

2 x Cena literárnej kritiky Zlaté pero (za romány Priepasť, Čierna hra).

Prvé miesto pre román Trhlina v celoslovenskej súťaži Vráťme knihy do škôl ako najčítanejšia kniha medzi študentami stredných škôl (2019).

Druhé miesto v kategórii Slovenský spisovateľ roka súťaže Panta Rhei Awards 2018.

Cena čitateľov Anasoft litera za román Trhlina (2017).

Nominácia románu Trhlina na cenu Anasoft litera – najprestížnejšie literárne ocenenie na Slovensku (2017).

Druhé miesto medzi slovenskými TOP 3 autormi v najväčšej literárnej ankete na Slovensku – Martinus Kniha roka 2016.

Cena mesta Ružomberok (2016).

Prvé miesto medzi TOP 5 slovenskými autormi a autorkami v najväčšej knižnej ankete na Slovensku – Martinus Kniha roka 2014.

Ocenenie Centra za hospodársky rozvoj za zavedenie a riadenie inovatívnych foriem komunikácie (2010).

Cena Béla za poviedku Samota (2009).

Tretie miesto v literárnej súťaži Cena Fantázie za poviedku Samota (2009).

Prvé miesto v kategórii publicistika na medzinárodnej súťažnej filmovej prehliadke KAFKA 2008 v Českej republike za reportáž Kontroverzná tabuľa.

Cena Literárneho fondu za publicistiku (2008).

Prvé miesto v kategórii publicistika na celoslovenskej súťaži v tvorbe lokálnych televízií Workshop 2008 za reportáž Kontroverzná tabuľa.

Cena diváka v kategórii publicistika na celoslovenskej súťaži v tvorbe lokálnych televízií Workshop 2008.

Tretie miesto v literárnej súťaži Cena Fantázie za poviedku Dedičstvo zeme (2008).

 

Dielo:

Slovanská magie, Vodnář 2003.

Zóny stínu, Vodnář 2005.

Mágia peňazí, Ikar 2007.

K.P.M.P.Z., Ikar 2007.

Brány meonu, Vodnář 2009.

Liber 767 vel Boeingus: Rough Experiments with Chaos magic, Immanion Press 2009.

V tieni mafie, Ikar 2010.

V tieni mafie II: Čas dravcov, Ikar 2011.

Nepriateľ štátu, Ikar 2011.

Na smrť, Ikar 2012.

Na smrť II: Bez milosti, Ikar 2013.

Strach, Ikar 2014.

Tma, Ikar 2015.

Čierna hra: Vláda mafie, Ikar 2015.

Trhlina, Ikar 2016.

Čierny rok: Vojna mafie, Ikar 2017.

Priepasť, Ikar 2018.

Čierny kruh: Koniec mafie, Ikar 2019.

 

Preklady:

Magie peněz, Vodnář, Česká republika 2008.

K.P.M.P.Z./CZ, Vodnář, Česká republika 2011.

Ve stínu mafie, Knižní klub, Česká republika 2011.

Černá hra, Argo, Česká republika 2016.

Strach, Argo, Česká republika 2016.

Trhlina, Argo, Česká republika 2016.

Strach, Stara Szkoła, Poľsko 2017.

Szczelina, Stara Szkoła, Poľsko 2018.

Страв, Antolog, Macedónsko 2019.

 

Antológie:

The Best of Konton, Konton Publishing 2006.

Magic on the Edge, Megalithica Books 2007.

Manifesting Prosperity, Megalithica Books 2008.

Cena Fantázie, Fantázia 2008.

Cena Fantázie, Fantázia 2009.

Farby strachu, Artis Omnis 2011.

Může se to stát i vám, Netopejr 2018.

 

Audioknihy:

Čierna hra: Vláda mafie, Ikar 2017.

Čierny rok: Vojna mafie, Ikar 2018.

Trhlina, Ikar 2018.

Trhlina, Radioservis 2019.

Strach, Publixing 2019.

 

Filmové a rozhlasové adaptácie:

Český rozhlas dramatizoval a odvysielal román Tma.

Režisér Peter Bebjak, držiteľ Českého leva, nakrútil filmovú adaptáciu románu Trhlina. Premietala sa ako kinofilm aj ako dvojdielna televízna miniséria.

Režisér Daniel Rihák nakrútil krátky film podľa Karikovej poviedky Výlet. Film bol vybratý na premietanie na Medzinárodnom filmovom festivale.

Český rozhlas dramatizoval a odvysielal román Trhlina.

Slovenský rozhlas dramatizoval a odvysielal román Čierna hra.

Slovenský rozhlas dramatizoval a odvysielal poviedku Samota.

 

Ďalšie vydania:

V tieni mafie, Ikar, druhé vydanie, 2017.

V tieni mafie II: Čas dravcov, Ikar, druhé vydanie, 2017.

Nepriateľ štátu, Ikar, druhé vydanie, 2017.

V tieni mafie, Ikar, tretie vydanie, 2019.

V tieni mafie II: Čas dravcov, tretie vydanie, 2019.

Nepriateľ štátu, Ikar, tretie vydanie, 2019.

Strach, Argo, druhé vydanie, 2019.

 

Jozef Karika

 

Jozef Karika

 

Kliknite na „Páči sa mi to“ na mojej fanpage a sledujte najčerstvejšie info o mojich knihách, súťaže o výtlačky s podpisom, novinky, nepublikované pasáže z kníh, videocasty, odpovede na vaše dotazy a veľa ďalšieho: http://www.facebook.com/jozokarika