Dnes je v knihách toľko dobrých príbehov, že dobrý príbeh sám o sebe už nemusí stačiť, aby kniha vynikla. Aj preto (ale najmä preto, že ma to baví), sa snažím do každej knihy okrem kvalitného príbehu vložiť aj pridanú hodnotu – nejaký invenčný a zaujímavý prvok v samotnom písaní a podaní príbehu.

Niekedy je to kompozičná záležitosť, inokedy niečo iné, no všimol som si, že takéto štrukturálne prvky môžu vytvárať úplne novú vrstvu rozprávania a výrazne obohatiť príbeh aj pôžitok pri jeho čítaní.
V TIENI MAFIE: príbeh sa odohráva v dvoch časových rovinách, ktoré sa prepletajú a vzájomne sa dopĺňajú, resp. si idú akoby oproti.
ČAS DRAVCOV: príbeh sa skladá ako mozaika z perspektív jednotlivých postáv; nie vždy časovo lineárne, vzniká akýsi kaleidoskop. Plus tiež viac časových rovín.
NEPRIATEĽ ŠTÁTU: väčšina deja sa odohrá v priebehu 48 hodín (zámerný kontrast oproti dejovému oblúku V tieni mafie, ktorý zahŕňal dve dekády, tj. 20 rokov), od istého bodu v deji sú kapitoly poňaté ako odpočítavanie časového limitu.
NA SMRŤ: dve hlavné dejové linky a dve časové roviny; prepletajú sa, okrem toho je jedna časová rovina písaná v prítomnom čase, druhá v minulom.
STRACH: na rozdiel od predchádzajúcich kníh je písaná v prvej osobe, inak je to ale môj najtradičnejšie podaný príbeh.
TMA: taktiež v prvej osobe; väčšina deja sa odohráva v jednom prostredí a s jedinou postavou – navyše oslepenou.
ČIERNA HRA: Príbeh sa odvíja v (zväčša) trojročných cykloch – zakaždým v júli nazrieme do života hrdinov. Nie vždy je jasné, čo sa za uplynulé tri roky stalo a príbeh sa tak odvíja a dopĺňa oboma smermi – do budúcnosti aj do minulosti.
Vzájomne sa preplieta až sedem dejových liniek. Pred každou kapitolou je krátke intro – opísané niečo z hlavného deja kapitoly. Nie vždy je však jasné, o čo ide. Niekedy to naberie význam až v súvislosti s tým, čo sa udeje alebo vysloví priamo v kapitole. Vzniká tak významová mozaika. Alebo je v rámci intra krátka mikropoviedka, ktorá rozširuje dej o nový smer či významovú vrstvu. Tieto súvislosti nie sú vždy podané priamo na podnose – treba preto čítať pozorne a dopracovať sa k nim vlastným postrehom či premýšľaním. Je to zámerná hra a akási textová skladačka.
(Škoda, že sa ma na tieto veci, ktoré ma vyložene bavia a sú, myslím si, celkom origiálne (niekedy viac, inokedy menej), nikdy nikto neopýtal v žiadnom rozhovore. Namiesto toho po tisíci krát otázka: „Prečo násilie?“ to istí. ;) )