NEČÍTAJTE nasledujúci článok, ak ste ešte neprečítali Na smrť 2., a nechcete sa pripraviť o prekvapenia z príbehu! Je to samý spoiler. ;)

Tri základné verzie, nad ktorými som uvažoval:

1. Karl vo finálnej konfrontácii zabije Viktora. Podarí sa mu uniknúť z Ružomberka, no zahynie pri prepade vlaku partizánskym oddielom.

2. Karl zabije Viktora a podarí sa mu uniknúť k železničnému uzlu v Kraľovanoch. Pri pokuse dostať sa zo Slovenska ho od chrbta zastrelí iný fanatický esesák, ktorý neznesie predstavu ústupu a Karlovo správanie považuje za najhorší typ dezercie (keďže je Karl vysoký dôstojník SS).

3. Karl zabije Viktora, no vzápätí ho poraní a trýznivým spôsobom zabije Andrej Strmeň, ktorý dvojicu nasledoval z továrenskej haly. Na Strmeňa sa prenieslo „kovové peklo“ – nákaza postupujúca z Abeho Relesa na Viktora a šíriaca sa ďalej.

 

Klady a zápory týchto troch verzií.

Veľkým plusom pri zvažovaní pre mňa bolo, že by išlo o vyložene antiklimatické finále. Záver by nebol natoľko dramatický (v zmysle divadelný) a pôsobil by autentickejšie. Príbehy v ozajstnom živote zväčša nekončia veľkým dramatickým finále, ale skôr sériou nevýrazných, niekedy až banálnych momentov. Z tohto dôvodu som sa spočiatku prikláňal k niektorej z týchto verzií. Navyše by to bolo podstatne neočakávanejšie a prekvapivejšie.

Zásadným záporom takto poňatého záveru však bola obrovská emocionálna sila príbehu. Emócie tu vďaka niekoľkým faktorom (nechcem ich teraz rozoberať) gradovali do takej intenzity, že si vyložene žiadali moment silnej očistnej katarzie. Antiklimatické finále sa hodí k niektorým príbehom či dejovým linkám, no pri takomto silnom a vygradovanom príbehu by to pre čitateľa (aj autora) vyznelo až neznesiteľne frustrujúco a neuspokojivo.

Inak povedané, vyvrcholenie možno zrušiť pri menej intenzívnych hrátkach, no nie pri jednej z najsilnejších životných záležitostí. Aj hra s čitateľom, jeho naťahovanie a odďalovanie pôžitku či zadosťučinenia z príbehu má svoje hranice.

Vyložene antiklimatický koniec, pri ktorom by Viktor nedokončil svoju pomstu a nezískal naspäť svoju dušu (aj keď len na chvíľu), by bol azda realistickejší, no zároveň by bol za touto hranicou. Preto som sa rozhodol pre finále, ktoré má v sebe nádych antickej drámy a nesie až divadelné prvky, no prináša katarziu a očistný, „terapeutický“ moment, ku ktorému celý príbeh smeruje (a ktorý si žiada).

Ako autor som zmierený s tým, že nech sa rozhodnem akokoľvek, nikdy plne neuspokojím všetkých čitateľov. Platí to aj pre ukončenie príbehu. Určite budete mať rôzne názory na to, ktorý koniec by bol najlepší. Aby som to ešte trochu vylepšil, pridám štvrtú verziu, ktorú som zvažoval.

Viktor zabije Karla a sám je pri tom ťažko zranený. Zachránia ho však partizáni sledujúci dvojicu z továrenskej haly (podľa stôp v snehu). Viktor sa preberie v poľnej nemocnici. Nikolaj, operujúci po celý čas pod dohľadom NKVD, ho pre jeho schopnosti odporučí agentom ruskej tajnej služby. Viktor už nemá žiadny zmysel života, nachádza ho teda v úlohe zabijaka pre NKVD. Stane sa členom oddielu poľujúceho na utečených nacistov.

Táto verzia by otvárala cestu pre pokračovanie odohrávajúce sa v 50-tych rokoch. Toto pokračovanie som mal do istej miery rozpracované. Keby Na smrť nebol taký vážny príbeh, ubral by som sa týmto smerom. Vzhľadom k svojej váhe si však vyžadoval definitívne ukončenie. Nechcel som z Viktora urobiť čosi ako dobového Jamesa Bonda (pracujúceho pre Rusov). Malo by to síce logiku – kovové peklo ho dostalo, využíva schopnosti zabíjať, stáva sa mechanickým strojom na zabíjanie – pokračovanie ducha Murder, Inc. – no nesedelo mi to k vážnosti celého príbehu.

Pokračovanie by sa nieslo v duchu akčnejšieho dobového trileru. Čosi podobné som si vyskúšal v prípade Nepriateľa štátu (zmenu tónu aj žánru oproti prvým dvom knihám V tieni mafie). Niektorým čitateľom sa taký krok páčil, iným nie. V konečnom dôsledku u mňa zavážilo najmä to, že som nechcel zopakovať spomenutý postup použitý v mafiánskej trilógii. (Navyše bol podobný motív použitý už v románe Jeffreyho Deavera Záhrada beštií.)

Preto som sa rozhodol uzavrieť Na smrť definitívne. K témam pripraveným pre voľné pokračovanie sa možno niekedy v budúcnosti vrátim samostatným románom alebo…  (keby som veľmi chcel, zmenil časom názor alebo by ste na mňa priveľmi tlačili, vždy sa dá čosi vymyslieť. ;) ) Nateraz to však vidím tak, že by som už nerád nanovo otváral uzavreté záležitosti.