Zarazilo ma, že v Nepriateľovi štátu popisujem októbrový pád vlády a odstránenie premiérky.

Pri sledovaní včerajšieho divadelného predstavenia mi napadli dve krátke state z mojich článkov a kníh.

Už počas dňa som si spomenul na zopár riadkov z eseje Prečo na Slovensku vypukne občianska vojna (na SME v roku 2009 „ocenená“ definitívnym banom a vymazaním celého blogu bez uvedenia dôvodu): Politik sa už z podstaty svojho „povolania“ nikdy nebude vážne zaoberať skutočnými a vážnymi problémami; jeho politická existencia je založená na vytváraní tzv. politických problémov zo záležitostí, ktoré predtým aj potom, ako sa im politik venuje, fungujú spravidla bezproblémovo.

Existujú problémy a politické problémy. Každý, komu ide úprimne o  riešenie problému, by sa mu mal prestať venovať, akonáhle je problém vo fáze politického problému, tj. v dočasnej pozornosti politikov – vtedy je neriešiteľný. Treba počkať, kým záujem politikov o problém opadne a vznikne tak opäť šanca na jeho riešenie.

Politik nikdy problémy nerieši – zo svojej podstaty ich len vytvára, čím potvrdzuje svoju spoločenskú opodstatnenosť. Politika by sa ďaleko nedostala, keby sa ukázalo, že problém v akejkoľvek sfére riešia vždy odborníci danej sféry, nie politici. (Prieniky týchto dvoch skupín sú vzácnou výnimkou, pričom však politik-odborník, ak chce zostať politikom, sa musí vždy skôr či neskôr prestať správať ako odborník.)

Jedinou možnosťou prežitia politikov v spoločnosti je verbálne a programové vytváranie stále nových a nových problémov. Politika je niečo, čo sa prejavuje zásadne cez problém.

Jediným skutočným zdrojom politickej moci je hnev. Politika preto akýkoľvek problém zaujíma len dovtedy, kým pomocou neho môže u masy vzbudzovať hnev. Riešenie problému hnev nevzbudzuje, preto túto fázu politik zakaždým obchádza tým, že upozorní na nový problém.“

Zdá sa mi, že tieto myšlienky sa k situácii hodia. Nechcem hľadať vinníka včerajšieho fiaska. Hádok, či za pád vlády môže Richard Sulík, Iveta Radičová, Róbert Fico alebo Mikuláš Dzurinda, je dosť po celom slovenskom internete.

Zaujala ma najmä iná skutočnosť. Riešenie eurovalu a zvládnutie rútiacej sa krízy bez návratu do stredoveku je asi jediný problém za posledných dvadsať rokov, pri ktorom pripúšťam opodstatnenosť politikov. (Vlastne druhý – riešenie rómskeho problému na Slovensku je taktiež v ich rukách. Všetko ostatné by zvládli odborníci bez potreby akýchkoľvek politikov.)

Je to problém, ku ktorému bežný človek ťažko zaujme odborne i geopoliticky kompetentný názor. Bežný človek je totiž posledných dvadsať rokov plne pohltený bojom o holé živobytie. Nakoniec, presne na riešenie takýchto problémov si platí politikov.

Tentoraz sme ich naozaj potrebovali. V čase rútiacej sa krízy, vážnych ekonomických i spoločenských problémov, aké zachvátili celú Európu i Ameriku, to bolo možno prvý raz za posledných dvadsať rokov, čo sme ich naozaj potrebovali.

Potrebovali sme rozvážne rozhodnutia, profesionalitu a štátnickú zodpovednosť. Namiesto toho sme na najbližšie mesiace dostali chaos, prerušenie kontinuity vládnutia, reforiem a novú dávku politikárčenia.

Som presvedčený, že nové predvolebné divadlo namiesto riešenia hrozivých reálnych problémov je naozaj to posledné, čo táto krajina momentálne potrebuje. Politici to zjavne vidia inak.

Nečudujem sa, že pri ich platoch a všeobecnom zabezpečení je im úplne jedno, do čoho krajinu a milióny ľudí uvrhli.

Nedokážem však pochopiť absurditu toho všetkého. Podpora eurovalu bude do niekoľkých dní tak či tak schválená. Zaplatíme to isté plus straty, ktoré tento chaos a nestabilita vyvolá, politikom asi zaplatíme ďalšie predvolebné divadlo a ako bonus zrejme dostaneme Fica s jeho extra šetrným vzťahom k štátnemu rozpočtu. Zabudol som započítať cenu za poškodenie mena, sťaženú pozíciu, z akej budeme pri ďalších rokovaniach s EÚ vyjednávať a poškodenie pravice (áno, tiež som si včera povedal, že voliť tak skoro nepôjdem). Obsahovo súhlasím so Sulíkovými argumentami, no v danom kontexte mi príde jeho konanie (ale aj konanie Ivety Radičovej), nepochopiteľné. Možno je chyba vo mne, jednoducho to po racionálnej stránke nedokážem pochopiť, resp. tomu uveriť.

V tejto súvislosti mi napadol ďalší citát, tentoraz z Času dravcov. Ide o rozhovor mladého Michala Harvana so svojím mentorom Štarchom:

„Ako to?“ nechápal Michal. „Určite sú strany s programom, ktorý je vám blízky.“ 

„Nebláznite! Politika, tak ako zákon, je len nástroj na ovládanie stáda. Ak vo vás propaganda nejakej strany vyvolá súhlas alebo vás naserie, tak ste pajác a skáčete podľa nich. To nikdy nedovoľte, nebuďte pajác, Michal, nemíňajte energiu na politické divadlá. Vy musíte stáť nad tým, nad stranami, a využívať všetkých, to je vaša budúcnosť.“

„Čo zodpovednosť za spoločnosť? Nejaká zodpovednosť by hádam mala byť…“

„Pozrite, keby politikov nikto nevolil a nehral s nimi hru na dôležitosť politiky, nemali by legitimitu. Zostali by tým, čím väčšinou naozaj sú – nulami, neschopnými uživiť sa nejakou prácou. Nemohli by podnikať, lebo politika, to je len druh biznisu. Potrebujú dostať ľudí k voľbám, tak si vymysleli termín spoločenskej zodpovednosti. Na to pajáci počúvajú. Ale všimnite si, že politická zodpovednosť je to prvé, čo každý politik odhadzuje okamžite po zvolení. K politike existujú len dva rozumné prístupy – apatia alebo jej využívanie vo vlastný prospech.“

Včerajší deň mal pre mňa príchuť zaujímavej synchronicity. Zhodou okolností bola na www.magazin.sk publikovaná ukážka z Nepriateľa štátu s názvom Toto naša krajina ešte nezažila!  Popisuje sa v nej odštartovanie pádu vlády, ktoré je naplánované na október. Aj v knihe to začne odstránením premiérky… Občas sa mi jednoducho zadarí. V tomto prípade je to však skôr trpké zistenie. Myslel som si, že čosi takto zrežírované sa na Slovensku môže odohrať naozaj iba v politickom trileri.

PS.

V priebehu dňa sa situácia vyjasnila. Predčasné voľby budú v marci. Dovtedy bude Fico robiť agresívnu opozičnú politiku, aby zozbieral doteraz najväčšie percentá. Krajina bude v čase krízy mocensky paralyzovaná. Namiesto riešenia valiacich sa problémov sa bude riešiť predvolebná kampaň. Okrem eurovalu všetci preplatíme ešte aj škody, ktoré táto paralýza spôsobí a samozrejme vaše volebné divadlo.  Ďakujeme, Iveta a Richard.