Veľká slovenská sága o tridsiatich rokoch vývoja našej spoločnosti – a našich životov v nej – je konečne pokope.
Som rád a poctený, že každý z týchto kriminálno-spoločenských románov sa tešil takej vašej priazni a záujmu, že sa stal bestsellerom a získal Zlatú knihu (V tieni mafie aj Platinovú knihu; Čierna hra aj cenu literárnej kritiky Zlaté pero).

Technicky ide vlastne o románovú epopeju alebo viacgeneračnú ságu (najrozsiahlejšiu v slovenskej literatúre – súborne nazvanú Čierny kruh). Vznikala zhruba pätnásť rokov. Na vyše 2300 stranách zachytáva cez dramatické osudy štyroch generácií postáv tridsať rokov vývoja štátu a spoločnosti. Dej sa odohráva na celom Slovensku, ale aj v Čechách, na Ukrajine, v Rumunsku, Poľsku, Maďarsku a na Balkáne.
Dodnes sa predalo cca. 120 000 výtlačkov, výpožičky v knižniciach idú do státisícov.
Už od svojho začiatku pred desiatimi rokmi bez príkras obnažovala to, čo sa v plnej „nádhere“ a naplno prevalilo až teraz.
Písal som tieto knihy tak realisticky, naturalisticky a miestami až brutalisticky nie preto, že by som sa v tom vyžíval. Naopak, sám som pri tom dosť trpel. Verím však, že zlo pôsobí najmä v skrytosti a v tieňoch. Preto ho treba obnažiť, vykresliť reálne, priviesť na svetlo v jeho ozajstných podobách. (Hoci to často nebýva príjemné.) Jedine jeho jasné osvetlenie privádza k jeho uvedomeniu si, demaskovaniu a k možnosti nápravy či zlepšenia. Platí to pre jednotlivca aj pre spoločnosť.
Táto sága bola teda aj mojou vyše desaťročnou konfrontáciou so zlom zažratým do nás samých, našej spoločnosti, prítomnosti aj minulosti. Nešlo mi v nej o seba-bičovanie Slovákov a Slovenska, ale o jasné seba-uvedomenie si, každý sám za seba. To neraz stačí, lebo ľudská podstata je – stále tomu verím – čistá a dobrá. Reálne však existujú sily (v každom jednom z nás aj v spoločnosti), ktoré nás od tejto dobrej podstaty odvádzajú a vťahujú do tieňov.
Videl som v napísaní týchto kníh istú, nazvime to spoločensko-terapeutickú misiu (v niektorých pasážach terapiu šokom). Neviem povedať, nakoľko bola úspešná, to ukáže až čas. Každopádne, ak bola aspoň trochu užitočná a ak aspoň miniatúrnou odrobinkou prispela k súčasnému očistnému procesu (ktorý stále môže dopadnúť všeljako) a aspoň čiastočnému zlepšeniu, som nadmieru spokojný a mám z toho pocit autorskej aj osobnej opodstatnenosti. Ak nie, možno poslúži aspoň ako výstraha či memento v budúcnosti. A zároveň ako „medailón zla“ (tak nazval tieto knihy jeden recenzent), pre našich potomkov, ktorí sa budú dívať do minulosti a snažiť sa pochopiť temnú epochu, v ktorej žijeme.
Ďakujem za vašu desaťročnú podporu pri realizácii a tvorbe tohto diela, bez vás by nevzniklo.