Že sa dnes vezieme na vlne módnosti mágie je asi zrejmé. Viac ako 400 miliónov predaných kníh o Harrym Potterovi, boom „mysterióznych románov“, fantasy filmov s prvkami mágie, ezoterického bláznenia, či obľúbenosť okultizmu medzi nezanedbateľnou časťou mládeže.

Že sa dnes vezieme na vlne módnosti mágie je asi zrejmé. Viac ako 400 miliónov predaných kníh o Harrym Potterovi, boom „mysterióznych románov“, fantasy filmov s prvkami mágie, ezoterického bláznenia, či obľúbenosť okultizmu medzi nezanedbateľnou časťou mládeže. Skúmanie tohto fenoménu z oboch strán barikády ma vždy bavilo. Mágia totiž nie je len neškodná módna zábavka. Má vťahujúci charakter a osoby, ktoré sa jej venujú (či už vážne alebo len z nudy), môže natrvalo poznačiť. Preto sa mi vždy zdalo celkom chytré venovať jej narastajúcej popularite pozornosť; sledovať ju aspoň jedným okom.

Väčšina ľudí si myslí, že najväčším nebezpečenstvom mágie je jej iracionálny charakter. Hlavný problém mágie však nespočíva v jej iracionalite. Celá naša spoločnosť je vo svojich základoch iracionálna. Racionalizovaný je len jej povrch a plochy, bez racionalizácie a inštitucionalizácie ktorých by sa rozpadla. Iste, niektorí ľudia (častokrát vedci), sa tak zahĺbia do racionálnej štruktúry svojho oboru, že ju začnú projektovať okolo seba a veriť, že aj spoločnosť má nejaké racionálne základy. Týmto vedcom, ktorí hovoria, že iracionalita v našej spoločnosti dnes už nemá miesto, všetko je založené na rozumových základoch a ľudia uprednostňujú rozum pred iracionálnom, by som poradil, aby porovnali výšku svojho mesačného platu s príjmom povedzme špičkového hokejistu (tj. chlapa, ktorého prácou je triafať kusom umelej hmoty do kusu sieťky – čistá iracionalita). Je to desaťnásobok, stonásobok, tisícnásobok v prospech hokejistu? Tak zhruba to si spoločnosť naozaj myslí o  racionalite a jej potrebe.

Treba sa naučiť nahliadať pod povrch. Bývam neďaleko futbalového štadióna. Málokto si to uvedomuje, ale je to magický miesto. Hrozivá trhlina v racionálnom, povrchovom tkanive spoločnosti; sonda do jej útrob, kde sa prevaľujú obrovské vlny temných vášní a prastarých pudov. Takými trhlinami sú všetky koloseá, arény a štadióny. Celý týždeň sa v práci stretám s ľuďmi. Robotníci, právnici, policajti, učitelia, regionálni politici. Všetci sa snažia tváriť racionálne. (Samozrejme, ak ich konanie pozorujete dostatočne dlho tak zistíte, že ani jedna z daných skupín racionálne nekoná.) A potom príde deň „významného“ zápasu (z racionálneho hľadiska rovnako bezvýznamného ako všetky ostatné). Na tribúne štadióna sedia tí istí robotníci, právnici, policajti, učitelia, regionálni politici. Lenže teraz maska padá. Revú, pobijú sa, nadávajú si, emócie tryskajú na stovky metrov. To všetko kvôli chlapíkom pobiehajúcim po tráve a triafajúcim loptou do siete. Vidíte v tom aspoň náznak racionality? Prejavujú sa tu prvky ich osobností, ktoré sú možno počas pracovného týždňa neprejavené, ale určite nie neaktívne. Celý čas sú prítomné, v skrytosti pôsobia, ovplyvňujú rozhodnutia, slová, konanie. Nie, naša spoločnosť nie je racionálna. Stačí sledovať finančné toky. Väčšinu prostriedkov pohltia samé iracionality – zábava, móda, nákupy nových a nových áut (pričom ich funkčnosť sa pre štandardné užívanie až tak nemení), bizarné záľuby, vojny, ješitné konflikty, politika… dalo by sa pokračovať. Viac ako 80 percent obyvateľov na Slovensku sa hlási ku kresťanskej viere. To okrem iného znamená, že viac ako 80 percent Slovákov verí alebo sa formálne hlási k viere v nadprirodzené bytosti (anjeli, démoni), Boha, Satana a v zásahy týchto síl do našej reality. Iracionálny rozmer mágie teda naozaj nie je niečo, čo by predstavovalo výraznejšiu hrozbu alebo odlišovalo ľudí veriacich v mágiu od tých ostatných. Ako ukázal už Nietzsche, iracionalita ako taká nie je zlá ani dobrá. Človek je, chvalabohu, iracionálna bytosť, ktorá sa krátkodobo a za istých podmienok dokáže správať aj rozumne.

Prejdime k tomu, s čím môžu byť (a bývajú), naozaj problémy. Každý magický systém, šamanská tradícia alebo druh čarodejníctva je založená na podobnom základnom princípe. Mág/šaman/čarodej pomocou rituálov, zmenených stavov vedomia alebo určitých postupov vstúpi do inej mapy reality, než aká je pre danú spoločnosť prirodzená. Mapou reality môžeme rozumieť zhruba paradigmu, ustálený spôsob myslenia, vytvárania vzájomných súvislostí a vplyvov. Mapa reality je približne to, čo daná spoločnosť v danom čase konsenzuálne považuje za možné, čo za nemožné; čo za racionálne, čo za iracionálne atď. Samozrejme, na základe prijímanej mapy reality aj konáme. Ak v rámci súčasnej mapy reality pociťujem nutkanie na močenie, potom je prirodzené, že idem na toaletu a močím. Existujú však aj iné než konsenzuálne platné mapy reality – práve do nich vstupujú mágovia. Zmenou stavu svojho vedomia vyvolajú aj zmenu celej pavučiny súvislostí okolo seba (zmenu mapy reality). Tu môžu platiť celkom iné pravidlá a spojitosti. Uviedol som príklad s močením. Niektoré primitívne kmene žijú aj dnes v mape reality, v rámci ktorej je rovnako prirodzeným spojivom ako pre nás: nutkanie na močenie – chôdza na toaletu – močenie; takáto postupnosť: suchá zem – magický tanec na privolanie dažďa – dážď. Svoje konanie ani nepovažujú za magické. Je pre nich rovnako prirodzeným a zmysluplným úkonom ako je pre nás cesta na záchod keď chceme močiť. Ich mapa reality je iná, než naša. Podstata mágie teda spočíva v tom, že mág vstúpi do mapy reality v ktorej mu pripadá prirodzené a logické niečo, čo vo väčšinovej mape reality vôbec logické nie je. Napríklad manipuluje s figúrkou niekoho a verí, že tieto úkony budú mať reálny vplyv na danú osobu. (Nezaoberajme sa teraz problémom účinnosti/neúčinnosti mágie, nie je to našim cieľom. Tým je prieskum možného spoločenského dopadu a nástrah súčasnej magickej vlny. Okrem toho, museli by sme sa zaoberať termínmi ako náhoda, zhoda okolností, sugescia, synchronicita, pravdepodobnosť atď., čo by bolo veľmi únavné.)

Myslenie v rámci inej než bežnej mapy reality môžeme označiť aj ako magické myslenie. Podľa českého profesora psychológie Milana Nakonečného  je to fylogeneticky pôvodná forma ľudského myslenia. Objavuje sa ešte aj dnes u niektorých primitívnych národov a vyznačuje sa niekoľkými hlavnými znakmi. Sú to:

1. alogickosť

2. akauzalita

3. antropomorfizácia.

Prvky magického myslenia často nachádzame u detí ranného a predškolského veku, ale tiež u schizofrenikov a niektorých umelcov. Magické myslenie bolo psychologickými školami minulosti považované za inferiórne, alebo podradné. Podľa Nakonečného, ale aj Dukesa a ďalších mysliteľov, je ale magické myslenie skôr iným druhom myslenia, uplatňovanom v iných životných podmienkach a s iným účelom, než náš bežný modus myslenia. Preto je podľa nich téza o jeho menejcennosti sporná.

V možnosti striedania máp realít leží najväčší klad i zápor mágie. Klad spočíva v tom, že rozvinúť schopnosť rôznorodého nazerania na realitu nemusí byť vôbec na škodu. V živote sa stretáme s množstvom problémov, ktoré sú v rámci postupov bežnej mapy reality neriešiteľné. Ich nahliadanie z perspektívy inej mapy môže priniesť nečakané, inovatívne a kreatívne riešenia. Záporom, a podľa môjho názoru aj najväčším nebezpečím však je, že každá mapa reality má vťahujúci charakter. Čím je človek starší, tým viac býva otrokom konsenzuálnej mapy reality v danej spoločnosti, to je celkom známy fakt. Spolu s tým často stráca kreativitu a inovatívnosť detskej mysle, no získava väčšiu mieru integrovanosti do spoločnosti. Ak však niekoho začne pohlcovať iná než konsenzuálna mapa reality (prístup do ktorej získal napríklad mágiou; ale aj drogami, poškodením mozgu, či inak), začne priamo úmerne s tým klesať miera jeho spoločenskej integrity. Tento svet pre neho stráca význam. Rodina, vzťahy, práca, priatelia, reálny život sú čoraz menej významnými prvkami. Jedinec začína žiť čoraz viac „inde“, „mimo“. Zaujíma sa o elementy cudzej mapy reality (tj. rôzne „astrálne sféry“, „bytosti“, „energie“ a pod.) viac, než o elementy spoločnej mapy. Výsledkom býva postupné vyčlenenie sa z pracovných, medziľudských, sociálnych a ďalších vzťahov. Keďže okolie takto „vytrácajúceho sa“ jedinca zväčša nechápe, reaguje na jeho konanie podráždene, čo ho často privádza k paranoi a stráneniu sa ľuďom. Spolu s tým sa prevracia aj rebríček hodnôt. To čo bolo kedysi na jeho vrchole (napr. rodina), sa môže ocitnúť na spodných priečkach, zatiaľ čo tie vrchné obsadia prvky cudzej mapy reality (napr. „komunikácia s anjelmi z Atlantídy). Tu sa dostávame k dôležitému bodu. Totiž, že štúdium i prax mágie sú relatívne náročné, takže sa im venuje len relatívne málo ľudí. Oveľa nebezpečnejšia je v tomto smere tzv. ezoterika, ktorá možno pôsobí neškodnejšie, avšak vyššie popísaný proces môže aktivovať aj ona, naviac oveľa ľahšie, nenápadnejšie a rýchlejšie. Dôležité je uvedomiť si, že pokiaľ niekomu ide o duchovný rozvoj, mal by, podľa môjho názoru, siahať radšej len po tradíciou overených prúdoch v danom geopriestore. Konkrétne u nás by som pre rozvíjanie duchovného a reliogiózneho prežívania záujemcom doporučil asi len kresťanstvo. Hasiť svoje duchovné potreby mágiou, ezoterikou, či rôznymi odrodami new age je riskantné.