Pri skúmaní zloženia magickej obce sa tiež nedá prehliadnuť, že nadpriemerne veľa z jej príslušníkov vykazuje určité znaky, ktoré ich, takpovediac, disponujú práve pre záujem o mágiu. Povedzme si to narovinu – vážny záujem o magické záležitosti je trochu čudný.

Môže existovať akademický záujem o sociologocké, psychologické, antropologické, etnografické alebo filozofické východiská mágie. Avšak záujem, často ochutený náznakom fascinácie, o samotnú mágiu, viera v jej účinnosť, ktorá jednotlivca motivuje až k vykonávaniu rôznych náročných cvičení, alebo bizarných rituálov, signalizuje určitú zvláštnosť. Samozrejme, nemusí hneď ísť o psychickú chorobu alebo poruchu. Záleží na mnohých faktoroch – napríklad na intenzite tejto viery, veku nádejného magika, času, aký mágii venuje, úrovni jeho sociálnych a vzťahových väzieb, profesijného uplatnenia a podobne. Ak sú sociálne väzby, partnerské a priateľské vzťahy, pracovné uplatnenie, iné než „magické“ záujmy a spoločenské zaradenie takéhoto jednotlivca dobré a uspokojivé, a ak do nich jeho záujem o mágiu výrazne nezasahuje, dá sa tento záujem považovať len za viac menej neškodnú výstrednosť, špecifickú formu prístupu k životu, niekedy za alternatívu ku konformizmu. Ak takýto prístup neochudobňuje, ale naopak obohacuje ostatné životné oblasti, nemá tendenciu expandovať do nich a nie je agresívny – vnucujúci, môže byť dokonca, na individuálnej rovine, osožný. Človek je komplikovaný tvor a možností, ktorými si obohacuje, osladzuje, či korení svoj život, sú tisíce. Toto môže byť jedným z nich.

Problémy nastávajú, ak uvedené oblasti osobného, pracovného a sociálneho života nie sú na uspokojivej úrovni. V takom prípade môže byť záujem o mágiu príznakom skutočnej poruchy. Žiaľ, v magickej obci je to pomerne časté. S najväčšou frekvenciou sa tu vyskytuje už spomínaná schizofrénia a rôzne schizotypálne a schizoidné poruchy.

Ďalším problémom je, keď niekoho pohltí alternatívna mapa reality natoľko, že sa začne usilovať nahradiť ňou konsenzuálnu, všeobecnú mapu. Výsledkom sú nespočetné pokusy presviedčať o tom, že mágia má vlastne vedecký základ, vyzdvyhovať pochybné ezoterické konštrukcie a postupy nad úroveň vedeckých disciplín (napr. v medicíne) a podobne. Treba si uvedomiť, že magické myslenie je celkom iné, než myslenie vedecké. Mágia naozaj nemá s vedou takmer nič spoločné, je celkom nevedecká (tak ako napr. umenie alebo náboženstvo).

Ramsey Dukes, ktorý analyzoval tieto rozdielnosti v práci SSOTBME, pričlenil vede predovšetkým vnímanie (pozorovanie) a myslenie, zatiaľ čo mágii vnímanie (pozorovanie) a preciťovanie. Píše o tom: „Mojou prvou skutočnou demonštráciou mágie bude, že odmietnem definovať, čo myslím pod pojmom mágia. Pretože mágia ťaží z rozoznávania, nie definovania. Namiesto nazerania mágie ako dobre definovanej oblasti aktivity, ju vnímam ako smer inklinovania. Napríklad: zatiaľčo veda skúma fenomény, klasifikuje ich definíciami a hľadá základné kauzálne spojitosti medzi nimi, mágia sleduje fenomény a rozpoznáva vzory (patterny). Jednoduchý príklad: ak zaznamenáte, že semafórové svetlá bývajú červené vždy vtedy, keď sa ponáhľate, premýšlate magicky. Ak sa kvôli tomu pred cestou upokojíte, aby vás toľko červených semafórov nezdržovalo, potom konáte magicky. Ak sa namiesto toho rozhodnete, že medzi vašou náladou a správaním sa semafórov nemôže existovať žiadna spojitosť, myslíte vedecky. Ak budete na každej ceste počítať farbu semafórových svetiel, aby ste si potvrdili, či sú výsledky úplne náhodné, potom budete konať vedecky. Mimochodom – obidva tieto pokusy fungujú rovnako dobre. Je to mentálna inklinácia, nie efektivita, čo odlišuje vedu od mágie.“

Základným rámcom úspešnej magickej praxe je teda schopnosť rozlišovania vzorov (patternov). Veda rozlišuje vzory pomocou pozorovania a myslenia (analýza, syntéza a pod.). Mágia rozlišuje vzory pomocou pozorovania a vyciťovania. Z tohto dôvodu dokáže zachytávať aj vzory, aké veda už z princípu zachytiť nemôže.

Daňou za to je takmer úplná subjektivita takto zachytených vzorov. Záber vedeckého rozlišovania vzorov je oproti magickému o niečo užší, avšak skoro úplne objektívny. Aj preto je mágia súkromnou záležitosťou. V spoločnosti nemôžete vážne hovoriť o tom, že ste postrehli vzorec súvisu medzi vašim oblečením a správaním sa vášho auta. Konsenzuálny diskurz našej spoločnosti jednoducho nie je stavaný, ani pripravený na takéto spojenia. A tak je to dobre. Pripustenie platnosti – validity subjektívnemu vyciťovaniu vzorov by nebolo najlepším nápadom v spoločnosti, v ktorej potrebujete cestovať dopravnými prostriedkami, nakupovať, nechať sa ošetriť v nemocnici, študovať, založiť rodinu, pracovať atď. To všetko vyžaduje pevné a jasne vymedzené súbory pravidiel, bez ktorých by nastal úplný chaos.

Napriek tomu môže byť za určitých okolností magické myslenie a vyciťovanie vzorov prospešné, ak sa udrží v individuálnej sfére a ak sa mu určia jasné hranice. Napríklad váš biznis, manželské spolužitie, výchova detí a veľa ďalších oblastí musí byť založených na triezvom, úsudkovom, racionálnom (a preto komunikovateľnom)  prístupe, nie na pocitovom zachytávaní vzorov. Iste, aj pocitové zachytenie silného vzoru v nich môže občas zohrať svoju úlohu, ale nesmie sa stať nosnou platformou, východiskovým základom týchto oblastí. Magické myslenie je široké.

Vzory vzájomných (pocitových) súvislostí môžete objaviť medzi čímkoľvek. Samozrejme, zaujímať nás budú len tie spojenia, ktoré sa opakujú v dlhšom časovom horizonte. Ak sa po piaty krát po stretnutí s istou osobou do niekoľkých hodín vždy stanem účastníkom alebo svedkom zúrivej hádky, mal by som zvážiť, či som pocitovo nezachytil určitý vzor. Toto zistenie si nechám pre seba v podobe pocitového vzoru, nebudem ho analyzovať ani podrobovať racionálnemu skúmaniu. Iba ho vezmem na vedomie, prípadne podľa neho upravím svoje správanie. Alebo môžem zvoliť opačný prístup. Zistím napríklad, že ak si hodinky nezapnem na ľavú ruku, ako zvyčajne, ale na pravú, takmer vždy sa pohádam so svojou priateľkou. Môžem začať tento vzor nenápadne skúmať a možno zistím, že ju kedysi v temnej uličke na smrť vystrašil opilec, siahajúci na ňu pravou rukou so zapnutými hodinkami. Asociácia na tento detail nepríjemného zážitku sa môže podvedome oživiť vždy, keď sa objavím s hodinkami na pravej ruke a vyvolať negatívnu emocionálnu rezonanciu. V tomto prípade má vyciťovaním zachytený vzor (zdanlivo bez racionálneho podkladu), celkom logické jadro. Nie každý vzor ale ukrýva takéto jadro. Postupom praxe sa musím naučiť, ktorý vzor má zmysel takto racionálne pitvať a ktorý je lepšie iba vziať na vedomie a zariadiť sa s ohľadom naň.

Mágia je o prekračovaní; o vykročení za horizont toho, čo je v danej dobe vnímané ako hranica mapy reality, vykročením – transgresiou za. Preto sa jej môžu beztrestne venovať iba odvážni a dostatočne integrovaní. Ľudí nedostatočne disponovaných roztriešti, rozloží, zdeptá, vovedie celkom mimo (čo je vlastne jej cieľom – dostať mimo). Treba si uvedomiť, že mágii sa vždy venovali tí, ktorým bol svet ich doby priúzky. Boli to prieskumníci metapriestorov epistém – psychonauti; ako protipól k objaviteľom nových kontinentov a svetských priestorov. (Nie je div, že vrcholy rozvoja mágie a objaviteľských ciest sa v histórii často prekrývajú.) Jedni sa sústredili na expanziu v nefyzickom svete, druhí vo svete fyzickom. Tak ako veľká časť objaviteľských ciest v reálnom svete skončila katastrofou, končili zle aj mnohé psychonautické výpravy. Aj dnes je to tak. Pri letoch do vesmíru sa vždy v tichosti počíta s tragédiou. Podobné je to aj pri zostupoch do niektorých psychonautických zón. Nekľudné mysle mágov po celé stáročia chaoticky expandovali rôznymi smermi a možno jedna zo stoviek, či tisícok takýchto výprav priniesla svoje plody. Väčšina z týchto plodov, zábleskov inšpirácie, sa postupne rozvinula do samostatnej vedeckej disciplíny (napr. alchýmia – chémia, astrológia – astronómia, numerológia – matematika atď.). Iné zostali navždy zakrpatené, smiešne, či groteskné. Netreba sa im preto smiať. Či sa nám to už páči alebo nie, mágia a mágovia sprevádzajú našu spoločnosť od jej úsvitu, cez starovek, antiku, stredovek, renesanciu, novovek, až do súčasnosti. Ich životaschopnosť prezrádza, že majú pre spoločnosť určitý význam, nie sú len akýmsi slepým črevom evolúcie. Tento význam je samozrejme skôr okrajový a nesmie sa preceňovať. Napriek tomu tu je.

Týmto článkom nechcem mágiu ani oslavovať, ani apriórne odsúdiť. Niektoré jej techniky a prístupy, keď sú dôsledne zbavené okultistického, religiózneho, či sektárskeho nánosu, sú dobre aplikovateľné v reálnom živote.