Prečítajte si môj prehľad o knihách Roberta Greena, prezývaného tiež „novodobý Machiavelli“. Pripájam tiež moju osobnú skúsenosť s použitím obsahu týchto kníh v praxi. :)

Môj článok o knihách Roberta Greena je na blogu martinus.sk

Pokiaľ vás zaujíma moja osobná skúsenosť s týmito knihami, tu je:

V roku 2005 som ako vyštudovaný historik sedel v suteréne múzea a venoval sa najmä činnostiam ako inventarizácia zbierky pohrebných stúh, sťahovanie expozičných vitrín, či vystupovanie na muzeálnych akciách v prestrojení za keltského druida (v kritických prípadoch za škrečka). Nebola to zlá práca, mal som ju rád a nevylučujem návrat k nej, no v tom čase mi k vnútornej spokojnosti predsalen čosi chýbalo.

Aj preto som nadšene prečítal všetky knihy od Roberta Greena. Bolo to ako zjavenie. Princípy, ktoré popisuje, som začal postupne uvádzať do života. Nevstúpil som do žiadnej politickej strany, žiadnym spôsobom sa nezapredal, nestal sa zo mňa politický nominant, iba som v praxi využíval čo najviac Greeneho odporučení.

Veci sa začali hýbať…

O dva roky neskôr som viedol samosprávne oddelenie s ročným rozpočtom niekoľko miliónov eur (spadali tam totiž aj granty z eurofondov), zároveň som bol hovorcom mesta a blízkym poradcom primátora.

Aj keď je pravda, že žiadne postavenie netrvá večne, príliš to nevadí. Vďaka Greeneho radám o tom, že každé mocenské postavenie je prchavé, a že práve v najlepších dňoch treba myslieť na tie horšie, ktoré nepochybne prídu, som si za ten čas vytvoril niekoľko ďalších vlastných zdrojov sebarealizácie i príjmu (napríklad písanie). Z tohto dôvodu nie som existenčne závislý na žiadnom zdroji ani pozícii, čo mi dáva väčšiu mieru slobody, vplyvu a v neposlednom rade aj sebaúcty.

Predchádzajúce riadky nie sú egotrip. Naozaj. :)

Ide mi len o to, ukázať vlastnú skúsenosť s tým, čo knihy ponúkajú.

Za posledné roky som sa pohyboval v bezprostrednej blízkosti niekoľkých ľudí narábajúcich s pomerne veľkou mocou. Videl som, že mnohí tieto pravidlá používajú celkom intuitívne. Objavili ich čisto na základe vlastných skúseností.

To je samozrejme najlepšie, no knihy môžu v takomto prípade ušetriť veľa času. Videl som tiež (zbližšia, než by mi bolo príjemné), ako sa rozpadli lokálne mocenské impériá len vďaka tomu, že ich vodcovia ignorovali niektoré z týchto pravidiel.

Práve vďaka takémuto „testu realitou“ považujem knihy Roberta Greena za jedny z najdôležitejších v mojom živote.

Aké knihy inšpirovali vás?