Mal by byť spisovateľ politicky nestranný, alebo je prípustné, keď sa politicky angažuje? A ak áno, do akej miery?

Nad týmito otázkami uvažujem od vydania mojej prvej beletristickej knihy. Ako možno viete, pracoval som v tom čase ako hovorca mesta, bol som blízky spolupracovník primátora.

Úprimne povedané, vydanie knihy nebolo veľmi príjemným obdobím. Kontroverzia, trebárs aj literárna, príliš nepraje jemnej rovnováhe politických hier. Vyvoláva zlú krv, mnohých ľudí sa osobne dotkne, neprispieva k atmosfére konsenzu.

Ako autor musím byť schopný uniesť zodpovednosť za svoje texty. Vrátane nepríjemných reakcií. Problémom pri užšom spojení spisovateľa s politicky činnými osobami však je, že dopad jeho textov zasahuje aj tieto osoby.

Primátor čase vydania V tieni mafie musel veľa vysvetľovať, niekde ma brániť, inde radšej mlčať a znášať nadávky na mňa ako autora, i na neho, že kohosi, kto dokáže napísať také príšernosti, vôbec zamestnáva. V tomto prípade ma občas aj zamrzelo, že dopad môjho písania komplikuje situáciu ľuďom, ktorým som ju komplikovať vôbec nezamýšľal.

Ale to je len ilustračný príklad. Zaujíma ma podstata. Mal by byť spisovateľ vo svojich dielach apolitický? Vadí vám, keď sa v mojich knihách odrážajú moje politické názory? Naozaj ma zaujíma, ako to vnímate vy – čitatelia.

Niektorým to možno prekáža (píše o tom napr. Martin Kochlica v recenzii Času dravcov), iným nie. Pre jedného to môže znamenať rušivý prvok, iný zas povie, že aj to je vyjadrenie subjektívneho názoru, na ktorý ma autor právo. Nakoniec, celá beletria je výsostne subjektívna záležitosť a asi málokto v nej hľadá nejaké objektívne, nestranné fakty.

Tieto otázky ma v posledných týždňoch zaujímajú o čosi viac. Najmä preto, že som dostal ponuku – zatiaľ v hypotetickej rovine – na politické pôsobenie v rámci konkrétnej strany.

Ideologicky mi je to strana blízka, dokonca najbližšia. Asi nemá zmysel skrývať, že som pravičiar. Práca so straníckou organizáciou by ma bavila aj napĺňala. Určite by to bolo prínosné aj z hľadiska zbierania podnetov pre ďalšie písanie.

Premýšľam však nad tým, do akej miery sa angažovanie v strane a záväzky voči jej organizácii (trebárs aj nepísané), odrazia v slobode tvorby. Napríklad vo forme autocenzúry. Dnes som intelektuálne slobodný a nezávislý (aspoň čo sa týka akýchkoľvek priamych či nepriamych záväzkov), no potrvá takýto stav aj po včlenení sa do štruktúry politickej strany?

Je možné, že dôsledkom bude, že pri vydaní každej ďalšej knihy, či textu, budem tŕpnuť od napätia. Dokonca dvojnásobného – či čitatelia neuvidia, že zatiaľčo sám sa stále cítim nezávislý, v skutočnosti som už v ideologickom a politickom závese. A za druhé – či akékoľvek kontroverznejšie alebo prudšie vyjadrenie nevyvolá búrku zo samotných vyšších miest vlastného politického tábora.

Nehovoriac o tom, že autorova aktívna príslušnosť ku konrétnej politickej strane môže potenciálnych čitateľov z iného politického spektra odrádzať čisto z princípu.

Čo si o tom myslíte?

Narovinu – vadilo by vám, keby som bol ako autor zároveň politicky angažovaný v rámci konkrétnej politickej strany?