Fejtón Neprežili vznikol pred niekoľkými rokmi a bol uverejnený na mojom starom blogu na SME.sk. Ak vás zaujíma, prečo Michal Harvan v Čase dravcov choval prísavníky, prečítajte si o mojom chovateľskom zážitku. :)

 

Predpokladal som, že prežijú aspoň týždeň. V obchode so zvieratami ma presvedčili, nech si nekupujem chameleóna, ani užovku, čo efektne požiera malé myšky, ale nech sa uspokojím s nenáročnými prísavníkmi.

Prísavníka škvrnitého – Ancistrus cirrhosus som poznal. V práci máme niekoľko veľkých akvárií s rybkami, kde sa pohybuje aj zopár exemplárov tohto stvorenia. Svojou škaredosťou, prísavníckym životným štýlom a všeobecným outsiderstvom si ma získali. Natoľko, že som upustil od svojej skrytej ambície chovať chameleóna alebo aspoň Agamu osadnú, ktorá ma fascinuje svojou nehybnosťou.

Pod vplyvom sugestívneho presviedčania predávajúcej (zrejme na základe akýchsi fyziognomických znakov odhadla úroveň mojich chovateľských schopností), som zakúpil troch ancistrusov, vodičku na stabilizáciu vodného prostredia, riasu a drevený koreň v hodnote stodvadsať korún.

Prísavníky som transportoval domov opatrnou jazdou na dvojke.

Tam som zistil, že nemám akvárium.

To z detských rokov, s ktorým som počítal, sa vraj rozbilo už dávno. Táto skutočnosť mi unikla.

Dramatickosť situácie vzrástla, keď som si uvedomil, že prísavníky, čakajúce v sáčku, by sa mohli aj zadusiť. Zostávalo teda prísavnícky obísť rodinu a skúsiť vymámiť nejaké to akvárium.

Šťastie sa na mňa usmialo pri sesternici. Na povale som objavil menšie akvárium spolu s podivne vyzerajúcimi pomôckami, ktorých zmysel mi unikal. Pre istotu som zobral aj tie.

Prísavníky sa v novom prostredí cítili asi celkom dobre. Mierne stresovaní sa zdali len z toho, keď som im zhora sypal štrk a snažil sa im tak vybudovať efektné dno. Že som mal od dna zrejme začať, a pripraviť ho ako prvé, mi napadlo až dodatočne. Na internete o tom nepísali.

Po zhruba piatich hodinách sa voda zakalená nasypaným štrkom usadila natoľko, aby som zistil, že všetky tri prísavníky to prežili. Zaspal som s pocitom dobre vykonanej práce.

Okolo polnoci som sa prebudil s detinskou obavou, že by z akvária mohli vyliezť a roztratiť sa po izbe, takže som ich preventívne prikryl atlasom húb (to je typ dobrodružstva, na ktorý sa chystám najbližšie).

Ráno sa situácia vyostrila – vyzerali, akoby sa dusili. Všetky tri vystreľovali k hladine a čerili ju. Zrejme si tak vytvárali kyslík. Prísavníky v práci sa takto nikdy nesprávali. Mali totiž v akváriu okysličovadlo.

Domyslel som si, že to bude jedna z tých podivných pomôcok od sesternice. Vybral som tú, čo sa mi pozdávala najviac. Po zapojení do elektriny umelohmotná krabička podivne bzučala. Povzbudilo ma to. Hodil som ju do vody.

Zo zásuvky vyleteli iskry, vybilo poistky.

Život v akváriu odumrel.

Nebolo to okysličovadlo, ale predmet doteraz neznámeho účelu. Môj chovateľský výkon trval sedemnásť hodín a dvadsaťtri minút.

 

Prázdne akvárium po akcii…