Práve som sa vrátil zo zasadania kultúrnej komisie. V piatok som sa náhodne dozvedel, že tam má byť na podnet viceprimátora Stanislava Bellu schvalované opätovné vyvesenie pamätnej tabule nacistického kolaboranta a fanatického obdivovateľa Adolfa Hitlera – Msgr. Jána Ferenčíka.

Zarazilo ma, že o takejto citlivej veci, ktorá vyvoláva prudké emócie a polarizuje mestskú komunitu, sa má rozhodovať v rámci komisie, bez toho, aby sa o tom dozvedela verejnosť. Pozvánka na komisiu nebola zverejnená na internete. (Pričom niektoré komisie, napr. školská a športová, pozvánky riadne zverejňujú.)

Rovnako zarazení sa zdali aj niektorí členovia komisie. Dozvedeli sme sa, že komisia bola zvolaná na podnet viceprimátora Stanislava Bellu. Návrh na opätovné vyvesenie tabule podal Katolícky kruh v osobe jeho predsedu JUDr. Milana Paučulu.

Pôvodným zámerom, s akým bola komisia narýchlo zvolaná, bolo získať stanovisko, aby mohlo byť predložené už na zajtrajšej mestskej rade. S tým by sa následne operovalo na najbližšom mestskom zastupiteľstve, ktoré bude žiadosť o opätovné vyvesenie tabule schvaľovať. Ak by sa podarilo získať kladné stanovisko komisie, mohla by sa teoreticky tabuľa nacistického kolaboranta a fanatického obdivovateľa Adolfa Hitlera vrátiť na mestský úrad ešte tento rok.

Viceprimátor Bella po svojom príchode oznámil, že Katolícky kruh predložil 180 strán z rôznych archívov a materiálov. Pomerne nepochopiteľne vyhlásil, že cieľom zvolania komisie mal byť iba jeho dotaz, či členovia súhlasia, aby im tieto materiály zaslal poštou alebo e-mailom. Členovia si mali archívne materiály preštudovať a hlasovanie sa malo odložiť na november.

Nevidel som žiadnu logiku v tom, prečo bolo nutné zvolať (narýchlo a partizánskym spôsobom) komisiu a odrazu sťahovať hlasovanie. Zdalo sa mi, že nie som jediný, kto toto počínanie nechápal. (Ak mám byť úprimný, jediné, čo mi napadlo, bolo, že niekto chcel čosi potichu a v čo najväčšej tajnosti pretlačiť a keď videl, že je zle, začal dosť neobratne hamovať.)

Celý návrh bol samozrejme zmätočný. Členovia kultúrnej komisie nemajú študovať desiatky archívnych dokumentov a suplovať prácu profesionálnych historikov. Ak niekto predkladá podobnú žiadosť, má ju mať riadne vypracovanú a podporenú stanoviskami renomovaných historických ústavov.

Okrem toho, v tomto prípade existovali štyri odborné posudky (dva zo Slovenskej akadémie vied, jeden z Vojenského historického ústavu, jeden z Múzea SNP). Všetky sa zhodovali, že tabuľa takejto kontroverznej osobnosti by na mestskom úrade nemala byť umiestnená. Z akýchsi tajomným príčin však tieto posudky (tromi z nich disponuje Mesto od roku 2008, v marci tohto roku som ich tam osobne opätovne odovzdal) neboli členom komisie vôbec doručené! (Vraj mali byť až súčasťou 180 strán archívnych dokumentov.)

Naviac, na Meste sú dva stanoviská – od Ústredného zväzu židovských náboženských obcí a Oblastného výboru Zväzu protifašistických bojovníkov, ktoré jasne hovoria, prečo je pre členov týchto organizácií umiestnenie takejto tabule na budove MsÚ neprijateľné. Členom komisie neboli doručené ani tieto stanoviská.

Diskusné príspevky niektorých členov komisie, ako aj hostí, jasne ukázali, že osoba Jána Ferenčíka je vnímaná veľmi kontroverzne. Celá kauza polarizuje mestskú komunitu, vyvoláva spory a kontroverzie.

Poslanec Martin Alušic predložil podľa mňa veľmi rozumný návrh, aby členovia kultúrnej komisie neriešili historickú stránku celého sporu, ale sústredili sa na vec ako na kultúrny a spoločenský problém. Teda, aby sa zamerali na to, či je vôbec vhodné uvažovať o opätovnom vyvesení tabule na budovu mestského úradu (reprezentujúcu všetkých Ružomberčanov, bez rozdielu vyznania, názoru, politického presvedčenia atď), keď vidíme, aké reakcie a konflikty to vyvoláva.

Členovia komisie sa s týmto návrhom stotožnili, a to napriek výzve viceprimátora Bellu, aby vraj nepredbiehali udalosti. (Pripomínam, že komisia bola takto narýchlo a bez prípravy zvolaná na jeho vlastný podnet a na pozvánke sa k tomuto bodu uvádza iba: „Inštalovanie tabule Ferenčíka“.)

V hlasovaní najprv členovia komisie rozhodli, že otázku tabule nechcú prekladať na november. Zhodli sa, že na základe dostupných informácií dokážu žiadosť posúdiť z hľadiska jej spoločenskej (ne)vhodnosti. Naviac, od roku 2008 je dostupné množstvo nespochybniteľných faktov.

V nasledujúcom hlasovaní opätovné vyvesenie tabule odmietli ôsmi členovia komisie: M. Alušic, V. Macko, J. Hariň, J. Halušková, S. Kovačeva – Palovič, V. Petériová, L. Surová, Š. Ižo.

Hlasovania za zdržal Radoslav Kendera.

Za opätovné vyvesenie tabule Jána Ferenčíka na budovu mestského úradu hlasoval Matúš Demko.

Členom komisie, ale aj jej predsedovi Radoslavovi Kenderovi chcem poďakovať za jej bezproblémový a kultivovaný priebeh.

Obzvlášť ďakujem členom, ktorí hlasovali proti opätovnému vyveseniu tejto tabule. Spolu s ďalšími aktivistami som úprimne presvedčený, že tabule takýchto (prinajmenšom) kontroverzných osobností nemajú čo robiť na verejných budovách (a už vôbec nie na budove mestského úradu). Máme k tomu tieto faktické dôvody a odborné posudky.

Verím, že hlasovanie kultúrnej komisie (podľa nového platného VZN) v pomere 8:1 bude konečne dostatočným argumentom aj pre mestskú radu a mestské zastupiteľstvo, aby sa táto záležitosť po štyroch rokoch už konečne prestala neustále vracať.

*

Prečítajte si, prečo pamätná tabuľa Msgr. Jána Ferenčíka nepatrí na verejnú budovu a už vôbec nie na budovu mestského úradu.