S umiestnením pamätnej tabule Jána Ferenčíka na budove Mestského úradu sme nesúhlasili, pretože:

1.     Dlhoročne verejne obdivoval a fanaticky uctieval Adolfa Hitlera i nacizmus. Konal tak aj v čase, keď sa už dokázateľne vedelo o hrôzach nemeckých koncentračných táborov, neľudskej vojnovej politike Nemecka i celkovej anti-kultúrnosti a totalitnej povahe nacizmu.

2.     Po potlačení Slovenského národného povstania verejne oslavoval postup nemeckých okupačných síl a ich zásah proti povstalcom. Vo svojom hlásení udal aj niektorých odbojárov, ktorí sa zúčastnili protinacistického odporu.

3.     Jeho otvorený obdiv k Adolfovi Hitlerovi a nacizmu vyvolal ostrú kritiku Vatikánu. Pápež Pius XII. 17. júna 1941 nariadil vyčiarknuť meno J. Ferenčíka zo zoznamu „Prelati domestici“, čím ho zbavil funkcie pápežského preláta.  

4.     Ako poslanec Snemu Slovenskej republiky hlasoval za prijímané právne normy, vrátane krutých antisemitských zákonov.

5.     Ako predseda župnej organizácie Hlinkovej Slovenskej Ľudovej Strany nesie priamu a nepriamu zodpovednosť za všetko, čo sa v okruhu tohto významného postu zo strany HSĽS dialo v Ružomberku, resp. v Podtatranskej župe – vrátane nastoľovania autoritatívneho a totalitného režimu, obmedzovania občianskych a ľudských práv skupinám obyvateľstva i jednotlivcom, oficiálnej, často nenávistnej a štvavej propagandy atď.

 

Sme presvedčení, že velebenie takejto osobnosti priamo na budove mestského úradu, ktorá má reprezentovať všetkých Ružomberčanov bez ohľadu na ich presvedčenie  či národnosť, škodilo atmosfére aj imidžu Ružomberka ako moderného mesta. Zároveň deformovalo morálne cítenie súčasnej aj ďalších generácií.

Naša aktivita nebola namierená voči akejkoľvek komunite žijúcej v Ružomberku. Práve naopak, ide nám o slušné a pokojné spolunažívanie všetkých občanov mesta. Preto zastávame názor, že na čestnom mieste budovy mestského úradu by mali byť umiestnené pamätné tabule osobností, ktoré občanov mesta spájajú, nie názorovo i pocitovo rozdeľujú.

Nespochybňujeme záslužnú náboženskú i publicistickú činnosť Msgr. ThDr. Jána Ferenčíka. Na základe dokázateľných faktov i odborných posudkov jeho činnosti od renomovaných historikov sme však presvedčení, že v rokoch 1939 – 1945 morálne zlyhal ako kňaz, politik aj ako človek.

Domnievame sa, že podkladov aj odborných posudkov potvrdzujúcich vyššie uvedené body, ako aj oprávnenosť žiadosti o odstránenie pamätnej tabule z budovy mestského úradu, je dostatok.

V prvom rade sú to samotné výroky Jána Ferenčíka v jeho článkoch oslavujúcich Adolfa Hitlera. Uveďme iba niektoré:

„Teraz jednako by sme sa tešili, keby sme mali Führera pred sebou. Azda by sme mohli vyčítať z jeho tváre, z jeho slov, z jeho očí jeho najvrúcnejšie túžby. Do uskutočňovania jeho túžieb by sme zapriahli všetko. (…) Všetku svoju lásku k vodcovi Adolfovi Hitlerovi vyjadrujeme starodávnym bojovným heslom nemeckým – Adolf Hitler – Sieg Heil!“ (Tatranský Slovák 1941, číslo 11).

Alebo: „Svoju úctu prejaviť v mene HSĽS vodcovi Adolfovi Hitlerovi mal som príležitosť už vlani a predlanským. Už vtedy urobil som to zo srdca. Naša úcta sa nezmenšila, ba vzrástla k veľkému Vodcovi, pretože on sám od tých čias obrovským spôsobom vyrástol a sa zväčšil.“ (tamtiež).

Prípadne: „My, Slováci, neoslavujeme Führera bez dôvodov. My ho oslavujeme ako učiteľa sveta. Sv. Tomáš Aquinský povedal, že sa treba učiť od každého, od ktorého sa dá niečomu naučiť. Svet sa od Führera mnohému naučil… Takmer všetky národy prevzali zásadu Führerovu, že proti rozkydanosti národa jedinou záchranou je železná ruka vodcovskej osobnosti. Tento zdravý princíp prevzali sme i my.“ (Tatranský Slovák, apríl 1943).

Čo sa týka odborných posudkov a stanovísk, podarilo sa ich zhromaždiť už pomerne veľké množstvo. V posudku z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied PhDr. Ivan Kamenec, CSc. píše: „V Sneme Slovenskej republiky hlasoval J. Ferenčík za všetky tam prijaté právne normy, vrátane krutých antisemitských zákonov.“

V druhom posudku z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied od PhDr. Milana Zemka, CSc., stojí: „Treba mať súčasne na pamäti, že Mestský úrad mesta Ružomberok je inštitúciou slúžiacou bez rozdielu všetkým občanom mesta. Jeho steny by mali preto zdobiť pamätné tabule, ktoré občanov radikálne nerozdeľujú, ale naopak – zbližujú, ktoré môžu byť pre všetkých príkladom.“

V posudku z Vojenského historického ústavu od jeho riaditeľa podplukovníka Mgr. Miloslava Čaploviča, PhD., sa uvádza: „Charakter politickej činnosti Msgr. ThDr. Jána Ferenčíka v rokoch 1939 – 1945 oprávňuje vysloviť názor o nevhodnosti umiestnenia predmetnej pamätnej tabule na budove.“

V posudku z Múzea Slovenského národného povstania od jeho riaditeľa PhDr. Stanislava Mičeva a historika PhDr. Mareka Sýrneho, PhD., stojí: „…nemôžeme súhlasiť s nekritickým uctievaním osobností – napríklad formou pamätnej tabule umiestnenej na štátnej resp. verejnej budove  – ktoré sa v takej či onakej forme aktívne podieľali na presadzovaní totality, nacionálnej, či politickej neznášanlivosti v slovenskej spoločnosti a nepostavili sa proti násiliu a neslobode.“

V stanovisku Ústredného zväzu židovských náboženských obcí stojí: „Podľa nášho názoru spomenutá tabuľa zamlčiava a nepriamo aj falšuje históriu, vzdáva hold fanatickému obdivovateľovi Adolfa Hitlera. Pripomíname, že v našom právnom systéme je Ján Ferenčík aj dnes právoplatne odsúdeným zločincom a nie je nám známe, že by niekto požiadal o zmenu rozsudku v jeho kauze.“

V stanovisku od historika PhDr. Stanislava Chytku, ktorý napísal za Oblastný výbor Zväzu protifašistických bojovníkov, čítame: „Zaráža ma, že napriek nášmu úsiliu v roku 2008 sa nepodarilo odstrániť pamätnú tabuľu msgr. Ferenčíka, ktorá nemá žiadne odôvodnenie, naopak, oslavuje človeka, ktorý zasvätil časť života prenasledovaniu Židov a oslave nacizmu a Adolfa Hitlera.“

Toľko k odôvodnenosti našej požiadavky na okamžité odinštalovanie tabule. Je zarážajúce, že na jednej strane chceme Ružomberok prezentovať ako moderné mesto, centrum turizmu, na druhej strane máme už tri roky problém odinštalovať z budovy mestského úradu tabuľu usvedčeného fanatického obdivovateľa Adolfa Hitlera.

Uvedomme si, že v prípade Jána Ferenčíka nerozprávame o nejakom drobnom morálnom priestupku nad ktorým možno donekonečna polemizovať. Hovoríme o aktívnej, vedomej, dobrovoľnej a výraznej pomoci pri budovaní systému, ktorého výsledkom boli desaťtisíce zmarených životov (deportácie), okradnutie nemalej časti spoluobčanov o všetok ich majetok (arizácia) a pomoc nemeckým okupačným silám pri páchaní zverstiev proti Slovákom.

V takýchto jednoznačných prípadoch netreba polemizovať, ale zaujať jasný, principiálny a zásadový postoj.

PhDr. Jozef Karika

Ing. Ľudovít Beťko

Ladislav Matej

Mgr. Art. Matúš Bišťan

Mgr. Richard Kožár

Súvisiaci článok: Tentoraz to vyšlo – tabuľa odinštalovaná