Diera s pekným okolím

Zhruba tak možno definovať súčasný imidž Ružomberka na Slovensku i častý dojem, aký vzbudí u zahraničných návštevníkov. Keď toto „prirovnanie k ženskému prirodzeniu“ spomenul jeden z účastníkov workshopu o mestskom imidži (zúčastnilo sa ho takmer štyridsať mestských osobností zo všetkých oblastí života), nejeden Ružomberčan sa tým cítil fatálne dotknutý. Následná anketa i diskusia však ukázali, že s prirovnaním súhlasila vysoko nadpolovičná väčšina Ružomberčanov (!), ktorí do tejto diskusie a ankety vstúpili.

Ružomberok je v očiach tunajších i zahraničných turistov často vnímaný ako zapadákov, málo atraktívna diera. Túto skutočnosť si treba uvedomiť. Pre všetkých, ktorí máme toto mesto radi, je to trpké poznanie. Isteže, máme tu krásnu prírodu, podaktoré pamiatky nie sú v úplne dezolátnom stave, aj jedna-dve ulice môžu byť pre návštevníka atraktívne.

Spomínaný workshop o imidži mesta, aj viac než rok trvajúca diskusia na túto tému, však jasne ukázali, že ak chce Ružomberok na poli cestovného ruchu obstáť, musí prejsť na celkom inú úroveň sebaprezentácie. Snaha prezentovať ho len vežičkami, peknou prírodou, dvoma historickými ulicami, ružou, Andrejom Hlinkom, či ľudáckymi stavbami doviedla toto mesto presne tam, kde v oblasti cestovného ruchu je – na okraj, perifériu záujmu.

Ružomberku v doterajšej prezentácii chýbala akákoľvek osobitosť, špecifická atmosféra, asociácia charakteristická výhradne pre toto mesto. Pekné budovy, prírodu i históriu totiž majú aj inde. Dôležité je ukázať čosi ako jedinečnú dušu mesta, sprostredkovať jeho atmosféru, smerovanie; to, čím žije, aké zážitky dokáže ponúknuť. Na spomínanom workshope sa vyprofilovali dve silné témy, ktorými by sa mesto malo prezentovať.

  1. Moderný duch, jasné oddelenie sa od temnej stránky svojej histórie (ktorá je vnímaná oveľa citlivejšie, než si myslíme).
  2. Apelovanie na čistotu, oddelenie sa od starého imidžu smradľavého mesta.

 

Vybrali príšerné logá, je to grc

Komisia zložená z celoslovensky uznávaných kapacít teda vybrala dve logá. Mimochodom, v súťaži, ktorej priebehu, transparentnosti a otvorenosti naozaj nie je čo vytknúť.

Dve vybraté logá boli pre všetkých, ktorí sme so súťažou pomáhali, tak trochu šok. Čakali sme niečo úplne iné. Najlepšie čosi také, ako má Bratislava, Trenčín, či Martin. Akonáhle opadlo prekvapenie, začal som premýšľať a diskutovať s ostatnými. Rýchlo sme dospeli k názoru, že naše prvé očakávania boli pomerne naivné. Dobré mestské logo z princípu veci nemôže byť „niečo ako má Bratislava, Trenčín, či Martin“. Logo má naše mesto odlíšiť, prezentovať ho ako čosi jedinečné, nie zaradiť do tuctovosti.

Dobrou pripomienkou komisie bolo, že štýl logotypov, aké sa produkovali pred niekoľkými rokmi, a aké majú napríklad spomenuté mestá, dnes začína byť prekonaný, vyčerpaný. Tradičných logotypov je dnes už toľko, že včlenenie Ružomberka medzi ne by znamenalo vtiahnutie do tuctovosti a šedého priemeru.

Ružomberku sa touto súťažou naskytla výnimočná možnosť naštartovať nový, neopozeraný trend. Čosi také, na čo by sa o pár rokov odkazovalo tak, ako dnes my odkazujeme na bratislavské logo. (Ktoré, mimochodom, malo po svojom vybratí obrovské problémy s prijatím u ľudí.) Ružomberku sa naskytla možnosť byť v prezentácii konečne čímsi výnimočným.

Prvé z porotou vybratých lôg je vskutku zarážajúco minimalistické, no v aplikáciách na mňa pôsobí decentne a štýlovo. Okrem toho, z jeho jednoduchosti vyžaruje úžasná čistota. Teda atribút, ktorý bol na workshope zvolený za jeden z kľúčových pre ďalšiu prezentáciu mesta. Druhé logo predstavuje čosi moderné a otvorené, čo by Ružomberok naozaj odlíšilo, vytvorilo silnú asociáciu a skutočný dojem výnimočnosti.

Osobne sa mi vybraté logá páčia, aj keď určite nepatrili medzi tie, ktoré by som tipoval za víťazné na prvý pohľad. V zaslaných návrhoch sa nachádzala aspoň pätnástka pekných a profesionálne spracovaných logotypov v zaužívanej tradícii ála Bratislava, Martin, Trenčín, Liptovský Mikuláš a pod.

Víťazov som najprv tipoval z nich. Po pár hodinách a na x-té prezretie som však svoj názor musel poopraviť. Tieto logá boli pekné, vkusné, profesionálne spracované. Avšak, za súčasného stavu, kedy má podobné logotypy už množstvo iných miest, by ich výhra znamenala pre Ružomberok najmä jedno – tuctovosť. Preto po dlhšom uvážení a spracovaní prvotného prekvapenia i zarazenia s výberom poroty súhlasím. Oba vybraté logá predstavujú čosi nové, neopozerané; čo by prezentáciu Ružomberka urobilo originálnou. Každý z týchto logotypov tiež obsahuje dôležitý kľúčový prvok, ktorým by sa mesto malo prezentovať (čistota, modernosť, otvorenosť).

 

Vybrali to skorumpovaní Bratislavčania, všetci ste podplatení!

Autori návrhov, profesionálni dizajnéri, nás vo vidine horibilnej sumy 1500 €, ktorú môžu vyhrať, zase všetkých podplatili. Porota zložená z celoslovenských kapacít, komisia cestovného ruchu, aj celý mestský úrad opäť podľahli mamonu a zmanipulovali súťaž tak, aby z osemdesiatich návrhov vyhrali jednoznačne najhoršie, najprimitívnejšie návrhy, vyrobené za päť minút v Paintbrushi. Hlupáci z Bratislavy by mali sedieť v krčme a nie sa pliesť do výberu nášho, ružomberského loga. Aspoň desať záujemcov (ktorí sa počas súťaže samozrejme nezmohli na nič okrem rečí) teraz náhle zistilo, že takéto logotypy by zbúchali ľavou zadnou za päť minút.

Tieto a podobné názory zaznievajúce na mestskom facebooku ma prekvapili. Najmä preto, že neraz zazneli od mladých. U nich by som očakával prekročenie zažitej ružomberskej provinčnosti, povznesenie sa na trochu kozmopolitnejšiu úroveň, azda aj elementárnu úctu, či dokonca štipku pokory k ľuďom, ktorí dizajnu zasvätili život, sú v oblasti vizuálnej komunikácie nielen na Slovensku považovaní za kapacity a na rozdiel od väčšiny „diskutérov“ produkujúcich tieto názory chápu napríklad rozdiel medzi mestským erbom a logotypom.

Lebo v tomto je kameň úrazu. Sto ľudí, sto chutí, nič sa nemôže páčiť všetkým, to je normálne. Ukážte mi mesto, v ktorom prijatie loga nesprevádzala aspoň dvojtretinová záplava negatívnych názorov. Ani na vyjadrení toho, že sa mi niečo nepáči, nie je nič zlé.

Ak sa mi však vybraté logotypy nepáčia, skúsim sa najprv aspoň trochu zorientovať v problematike, v súčasných trendoch, v zmysle loga, v odlišnosti logotypu a erbu (nie, naozaj nevyberáme nič, čo má pôvodný erb nahradiť), vyviniem prinajmenšom elementárnu snahu zistiť, čo je vlastne vo veci. Potom môžem hodnotiť ich úroveň a očakávať, že moje vyjadrenia bude ktosi aj rešpektovať.

Vybľakovanie o grcoch, znevažovanie práce profesionálnych autorov i uznávaných odborníkov, vysmievanie sa tomu, čomu zjavne ani trochu nerozumiem, ignorovanie všetkého, čo sa k tejto veci za posledný rok verejne povedalo, totiž zaváňa ťažkou krčmovou úrovňou.

Mám obavu, či to o Ružomberku, o tom, kam toto mesto smeruje a čo sa v ňom dá zažiť, nevypovedá viac než to najdokonalejšie logo. Mám obavu, či sa presne tento prístup nepostará o to, aby naše mesto zostalo len dierou s pekným okolím bez ohľadu na to, aké logo si vyberieme.

 

 

Vybraté logotypy a hlasovanie tu.