Pre mňa jedna z najlepších recenzií V tieni mafie. A nielen preto, že je pozitívna. :) Jana Babicová vystihla všetko, čo som chcel knihou povedať a presne zachytila aj zdroje mojej inšpirácie v slovenskej literatúre.

Bez mejkapu

Jozef Karika nie je v slovenskom literárnom priestore nováčik. To isté však nemožno tvrdiť o jeho najnovšej tvorbe rozpitvávajúcej to, čo rozpitvávané byť nechce. Témy, ktoré sa stali pre autora východiskovými, sú životnou realitou. Tento krát ide o realitu, ktorá chce byť nevidená a má byť schovávaná. V tom pramení novosť spomínaná v úvode. Ak doteraz slovenská literatúra mafiánske pozadie prehliadala, alebo deformovala, teraz prichádza dielo, ktoré ukazuje čo to mafia je, aký má dosah na bežných občanov a aké jednoduché je stať sa jej súčasťou.

Príbeh už vo svojom začiatku dáva tušiť, že čitateľ nespozná protagonistov, ktorým by autor nadelil altruizmus a pozitívne ladený charakter. Stále však možno dúfať, že z malých bitkárov a zvláštne tajomných detí sa s predlžujúcimi končatinami rozrastú aj kladné vlastnosti. Možno práve preto, že autor nám dáva možnosť spoznať malého Michala, Vojtecha a Denisu, začne nám na ich osudoch záležať. Čitateľovi nie je jedno, čo z detí vyrastie a intuitívne s niektorým z nich začne sympatizovať. O to viac ho potom zraňujú chyby a ohavnosti, ktorých sa už dospelí dopúšťajú. Autorovi sa tak podarilo to, čo je jedným z najdôležitejších indikátorov kvality literárneho diela. Konkrétne ide o prenikanie postáv do bežného čitateľovho života. Je veľmi ťažké odosobniť sa a zabudnúť na ich existenciu, pretože všetci sú príliš blízko, priamo v čitateľovej mysli, odkiaľ mu robia spoločnosť pri každej činnosti bežného dňa.

Do svetov, ktoré bežnému človekovi naháňajú strach vhodí autor najprv Vojtecha, potom Denisu. Vojtech sa stáva súčasťou mafie, Denisa otrokom v pazúroch morálne zvrátenej spoločnosti pornografického priemyslu. Až do obdobia Michalových vysokoškolských štúdií môžeme dúfať, že predsa len máme dočinenia s čestným človekom, ktorý bude v knihe zdvíhať morálku a etiku, aj tu sa však príbeh sa láme. A keby len to. O Michalovi možno s čistým svedomím tvrdiť, že je patologickým hráčom odporného sveta existujúceho paralelne so svetom naivných, prípadne dobrovoľne slepých ľudí.

Mimoriadne silná emocionálnosť a expresívny výraz diela paradoxne pramenia z prostej reality. Autor totiž nemá záujem eufemizovať skutočnosť, no treba povedať, že nie jeho štýlom ani zbrutálňovať, či so zámerom šokovať, vytvárať akýsi sci – fi priestor. Človek sa tak dostáva do kontaktu s vážnou chorobou dvadsiateho prvého storočia. U čitateľa sa prejavuje zdesením, odporom voči vysoko postaveným funkcionárom, u ženského publika vzniká reálna hrozba opovrhovania mužmi.

Dielo V tieni mafie aj keď nechtiac, ale predsa vytvára priestor pre minimálne dva typy čitateľov. Na jednej strane stoja emocionálne nezrelí a na agresiu naladení jednotlivci tlieskajúci vzniku svojej biblie a autorovi, ktorí im rozumie a vie čo je „správne.“ Oproti nim sa ocitávajú ľudia uvedomujúci si etickú katastrofu súčasného sveta.

V prípade, že sa text Jozefa Kariku dostane k percipientovi s istým literárnym vzdelaním, prípadne záujmom, vynárajú sa ďalšie rozmery uvažovania.

Možno sa domnievať, že do slovenskej literatúry sa dostáva štýl, prípadne smer, ktorý sa svojou podstatou približuje k dielam z pred štyridsiatych rokov, kedy napríklad Vladimír Mináč, alebo Ladislav Mňačko postavili časť svojej tvorby na zobrazení nedostatkov a prehreškov vtedajšej komunistickej spoločnosti. Karika to robí dnes, avšak v rukách má ešte pestrejšiu paletu ľudského zla a spoločenskej deformity. Bez literárnej hry so slovom, bez metafory a skrytosti odvážne analyzuje témy spôsobom, ktorý nemusí byť vo všetkých kruhoch vítaní. Autor tak balansuje na hrane vlastnej bezpečnosti, čo však, (nie len čo sa literárnej tvorby týka), nie je v jeho prípade ojedinelým gestom. Karika by pokojne mohol fungovať ako osobnosť nového prúdu slovenskej literatúry, ktorý ukazuje súčasnú realitu bez mejkapu a za denného svetla. O akomsi literárnom smerovaní sa nedá hovoriť na základe jedného autora a jedného diela. Karikov text už však inšpiroval jeho súčasníkov (napr. Martin Jurík – Kým nás smrť nerozdelí) a neverím, že tu sa spomenutá tendencia ukončí.

To čo v žiadnom prípade nemožno nespomenúť je vysoko intelektuálne prepracovaný text. Skutočnosti tvoriace dej knihy do seba zapadajú veľmi inteligentne a premyslene, aj keď brutálne. Kto by sa teda domnieval, že keď sa píše o mafii a jej špinavých praktikách, bude mať dočinenia s plejádou hlúpych a prvoplánových nápadov, ktoré sú podmienené neuhasiteľnou túžbou zabíjať, dopustil by sa omylu. Jozef Karika do istej miery prezlečený za Michala Harvana, totiž oplýva ohurujúcou inteligenciou osvieženou o taktizovanie, ktoré vyráža dych.

Mnohí knihu posúvajú so slovami: „na toto musíš mať silný žalúdok.“ Inak povedané z knihy sa priam vylievajú tony naturalistických scén (Denisa neľudsky trápená na smrteľnej posteli, spôsoby zabíjania a ubližovania, zvrátené sexuálne praktiky…), ktoré miestami spôsobujú priam fyzickú nevoľnosť. Tu sa teda vynára otázka, do akej miery možno hovoriť o estetike literatúry. Nuž, ale keď sa už autor rozhodol narábať s týmto typom materiálu, ťažko predpokladať, že sa zaobíde bez slov a ukážok nabitých negatívnou expresivitou. Tejto úlohy vedomý necúval, ani nevniesol do textu moralizujúce, prípadne didaktizujúce aspekty.

Čo teda môžem garantovať pri styku s „tieňom mafie“? Garantujem každému, že minimálne na istý čas nebude mať ani len myšlienku na pornograficky orientované spestrenie

večera. Garantujem to, že percipient textu bude aspoň chvíľu šťastný, že má jednoduchý normálny život, v ktorom sa chodí do normálnej práce aj keď za nenormálne peniaze. A garantujem aj to, že druhý diel v tieni mafie si zaobstará dostatočne v predstihu tak, aby v čítaní medzi „jednotkou“ a „dvojkou“ nenastala čo i len dňová pauza.

*

Recenzia na 1. diel trilógie Jozefa Kariku – V tieni mafie.

Autor: Jana Babicová.

 

***

Jane veľmi pekne ďakujem za recenziu a verím, že si ešte prečíta nejakú moju knihu. :)