Zvyčajne svoje knihy nevysvetľujem a nijako neinterpretujem. Nech si z knihy každý vezme to, čo ho baví, čo ho oslovilo a nech si to vysvetlí po svojom. (Peter Pišťanek hovorieval, že z knihy si aj tak každý vyberie len to, k čomu ho to samého najviac ťahá a na čo dorástol. S týmto výrokom súhlasím.) Dnes o tom však výnimočne chcem napísať zopár slov. V mojich knihách – od Slovanské magie cez Zóny stínu, V tieni mafie, Nepriateľa štátu, Strach, Tmu, Trhlinu až po Priepasť alebo Čierny kruh – rád experimentujem. Zároveň nimi rád provokujem. Inak to nebude ani v prípade Smršte.

V tej je ako priateľské žmurknutie vložený odkaz tým, ktorí v mojich knihách prácne vyhľadávajú akýkoľvek náznak nejakého podobného motívu, aby mi ho predhadzovali s tým, že sa vraj už vykrádam. (Už po dvoch dekádach písania a dvadsiatke možno najrôznorodejších kníh od jedného autora v súčasnej slovenskej literárnej tvorbe. Tak skoro?!)

O čo teda pôjde? Sťažil som si tentoraz písanie nasledujúcou fintou/výzvou:

Zo zámerne podobného motívu objavenej videonahrávky, aký som použil aj v Priepasti, sa v Smršti rozvinie niečo úplne iné, nové, takmer až inverzné ku všetkému, na čom bola postavená Priepasť. Zatiaľ čo tá bola minimalistickým, navonok spomaľujúcim sa (!) – až takmer statickým, introvertne orientovaným románom s (nosnou) jedinou postavou a väčšinou deja odohrávajúcou sa na úzkej skalnej plošine, Smršť je najdynamickejšia, takmer celý dej sa odohráva počas jazdy autom (príbeh sa rúti dopredu spolu s pridávaním plynu), na otvorenej geografickej ploche, je primárne externý, vzťahy medzi postavami sú zásadne dôležité, výbušné a ženú dej v neustále sa zrýchľujúcom tempe.
Jednoducho, akoby z podobnej stonky vyrástol úplne iný kvet. Dejom, príbehom, zápletkou či postavami nemá Smršť s Priepasťou nič spoločné, no v rámci môjho tvorivého zámeru sú to komplementárne až kontrastné diela. Pričom hranicu, líniu tohto ostrého kontrastu vymedzuje práve obdobný východiskový motív objavenej videonahrávky.
Nakoľko sa mi túto výzvu podarilo zvládnuť, posúdite už čoskoro (Smršť vychádza v októbri).

 

Viac o mojom (a)cyklickom prístupe k písaniu v článku O písaní – po dvadsiatich rokoch